Na začiatku spolupráce architekta s mladou rodinou v očakávaní prvého potomka bola spoločná ambícia postaviť (čo najrýchlejšie) montovanú drevostavbu. O tom, či má byť rodinný dom postavený v energeticky pasívnom štandarde boli vedené dlhé diskusie, avšak v štádiu návrhu domu boli investormi hierarchizované priority takým spôsobom, že najdôležitejším kritériom sa stala mikrourbanistická prevádzka domu v kontexte nárožného, južne orientovaného pozemku a energeticky pasívny štandard sa stal sekundárnym, hoci permanentne a latentne prítomným faktorom. Montovaná drevostavba z uzavretých boxových panelov dosahuje v parametri primárnej potreby tepla na vykurovanie výsledok 14 kWh/m².
Dom poziciovaním na parcele vytvára na severnej strane prirodzený exteriérový servisný trakt (vjazd do carportu, vstup do domu, severná terasa a budúca šopa na náradie), na južnej strane ponúka plnohodnotnú expozíciu a bezbariérové prepojenie všetkých priestorov na prízemí (hlavný obytný priestor s kuchyňou a jedálňou, pracovňa, spálňa rodičov) do priľahlej záhrady.
Otočenie dispozície (2 detské izby) na poschodí o 90 stupňov smerom na východ je výsledkom rozhodnutia podstrešné priestory zbaviť tepelného zaťaženia v letnom období.
Charakteristická pílovítá silueta je dôsledkom zvýšenia svetlej výšky v detských izbách (väčší objem vzduchu versus možnosť vytvorenia budúcich miniloftov) a poskytnutia intimity (okná susedného rodinného domu na východnom kraji parcely).
Pôvodná idea prepojiť obe detské izby so strešnou zelenou terasou sa zatiaľ nezrealizovala.