Architektúra Slovenska po roku 1993: Prchavé impulzy a dlhotrvajúca tradícia
Antikvariát a klub Fiducia, 28. dubna 2009 v 18:00 hodin
Keď roku 2002 dokončili v malom meste neďaleko Bratislavy novostavbu rodinného domu v tvare rúry, architektonická verejnosť zaplesala nadšením a dom ocenila najvýznamnejšou domácou cenou za architektúru. Pri pohľade na rúru spočívajúcu v záhrade štandardnej obytnej štvrte sa mohlo zdať, že ide o horúcu módnu novinku, priamu odpoveď na aktuálnu architektonickú diskusiu západného sveta. Nebolo to však úplne tak. Dom – rúru – navrhol 70-ročný architekt Ivan Matušík, jeden z najvýraznejších predstaviteľov miestnej neskorej moderny. Týmto dielom vlastne doviedol do realizácie svoje idey zo šesťdesiatych rokov. Prekvapivá aktuálnosť tohto 40 rokov starého konceptu dobre ilustruje špecifický ráz slovenskej architektonickej scény, ktorý určuje mnohovrstevnatosť, koexistencia viacerých, často protichodných, koncepcií, pretrvávanie určitých tradícií, otvorenosť k vonkajším podnetom a pritom celkovo nejednoznačná línia vývoja. O tom všetkom bude reč v súvislosti so slovenskou architektúrou po vzniku SR. Henrieta Moravčíková - vyštudovala architektúru na FA SVŠT v Bratislave. Pôsobí ako vedúca Oddelenia architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry SAV. Venuje sa teórii, histórii a kritike architektúry. Je šéfredaktorkou mesačníka Arch o architektúre a inej kultúre a editorkou časopisu Architektúra a Urbanizmus. Od roku 2000 pôsobí ako predsedkyňa slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO. Je spoluautorkou (s M. Dullom) monografie Architektúra Slovenska v 20. storočí (Slovart 2002) a zostavovateľkou knihy Architektúra na Slovensku: stručné dejiny (Slovart 2005). Spolupracovala na filmovom dokumente o modernej architektúre na Slovensku, ktorý vyrobila STV roku 2008. Je nositelkou Ceny literárního fondu a Ceny Martina Kusého za teoretické dílo v oblasti architektury.
