Elena Fialková (4.roč) - Dom s oblučkom atelier Ing.arch. akad.arch. Jana Hendrycha a Ing.arch. Ing. Jiřího Janďourka
Vraj lúka je plná detí a vôňí a rastú na nej trávy a obedujú davy. Toto je ostrov Krym čo ústí z ulice, čo nesie meno Krymská. Lúka vršovická. Lúka bezprizorná. Bez priznania. Bez patrenia.
Človek má oči. Má uši. A kadečo. Je to všetko silnejšie ako betón. A z neho stena. Trochumožnoužajvynález. Ona vie chytiť za ruku a viesť. Alebo zastaviť. Mňa minule donútila kúpiť si jablká v podlubí. Večer sme tam zašli s frajerom na pivo. On pivo nepije. Chodí kupovať zemiaky va tržíček k pánovi susedovi. Len tak medzi nami, myslím, že sa tam chodí vyrozprávať, vždy tam niekoho stretne. Nikdy sa k tomu nepriznal. V ružovom dome sa býva žlto. Slnko tam svieti. Skriňa je stena. Parapet je lavička. Lavička je polička. Záves je stena. V tom jednom priestore sa musíme mať radi. Maklér to pri kúpe bytu zamlčal. Nemám mu to za zlé. Kaviareň v podchode nezamlčal. Ba čo viac. Odchádzam s kyslastou chuťou kávy na podnebí. Myšacou dierou na lúku. Zdravím úctivo malých ľudí, čo sa hrajú na veľkých. Počujem dunivý kontrabas rozliehajúci sa námestím. Opúšťam Vršovicský opus.