Vojenský cintorín v Majeri

Obnova vojenského cintorína z 1. svetovej vojny v Banskej Bystrici - prvá etapa

Obnovu vojnového cintorína chápeme ako vizualizáciu priestoru zabúdania, vytláčania toho, čo by sme si mali pamätať. Cintorín bol v 50tych rokoch opustený a pretnutý križovatkou ciest. V 90. rokoch došlo k ďalšej devastácii. Na časti bola postavená budova autosalónu a zvyšok zmizol pod stromami a krami.

Ústredným bodom obnovy je MONUMENT. Odkazuje na históriu, pripomína konkrétnych ľudí a ponúka nadhľad na všetky vrstvy zabúdania a pripomínania v jednom obraze.

Vyhliadka, kaplnka, stena, náhrobná doska, zázemie, pietne miesto, pútač, informačná plocha. Objekt 2,4 m široký, 19,2 m dlhý a 8 m vysoký je zvarený do jednoliateho konštrukčného celku z platní atmosférickej ocele hrubých len 8 mm.

Projekt obnovy vojenského cintorína z 1. svetovej vojny chápeme nielen ako možnosť obnovy pietneho priestoru - svedka krutosti rokov 1914-18 ale aj ako možnosť obnovy priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen dôb historických ale stále aj súčasných. V tomto zmysle nechápeme obnovu cintorína ako jeho fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nie je ani možná v celkovej pôvodnej rozlohe cintorína, ale ako projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania a vložením novej životaschopnej vrstvy.

Navrhujeme na plochách hrobových polí, ktoré sú v súčasnosti prístupné, naštartovať procesy základnej údržby, ktoré budú prejavom našej kolektívnej pamäte a úcty. Zrušenie príjazdovej cesty, odstránenie náletovej zelene, kultivácia zelenej plochy smerom k ideálnemu stavu nekosenej kvetinovej LÚKY, ktorá svojím rastlinným zložením mení atmosféru v reakcii na ročné obdobia.

Charakter zelene kvetinovej LÚKY chápeme ako rozpoznateľný – to znamená ako označujúci – voči charakteru periférnej „zelene“, ktorá je v bezprostrednom susedstve cintorína. Plocha LÚKY nie je vďaka rozmanitosti, hustote a výške výsadby pochôdzna a priestupná. Chráni a zároveň označuje vrstvu hrobov pod sebou. Vo svojej mäkkosti, skutočnej, tvarovej i farebnej, sa neodvoláva na ortogonálne pole hrobovej infraštruktúry. Nemá ambíciu stať sa parkom. Nie je ani koseným bezcharakterným trávnikom, jedným z mnohých. Nie je ani „prírodou“ lebo jej skladba je umelá, vymyslená a obhospodarovaná. Slúži. Je kobercom, obrazom, vzorkou, farebným prázdnom vizuálne prítomným priestore na hranici mesta a krajina, medzi cestou a železnicou.

Navrhujeme do nejasného susedstva troch cintorínov vrátiť organizáciu a odlíšenie od periférie miesta a križovatky. V mieste predpokladanej hranice medzi vojenskými a civilnými hrobovými poľami, v mieste bývalého plotu bez hrobov, v priestore kde je možná nová aktivita bez zničenia pôvodných vrstiev, vyznačujeme územie nikoho, respektíve vytvárame územie všetkých.

Deliaca plocha plota sa stáva spájajúcou plochou pohybu. Lineárne 4,8 metre široké MÓLO spevnenej plochy patrí všetkým trom cintorínom, je miestom oddychu, zázemia, komunikácie v oboch smeroch. Vo svojej dĺžke MÓLO pretína cestu, upozorňuje nielen na peších ale aj na samotnú existenciu cintorínov pod jej povrchom. V ideálnom prípade je schopné zmeniť charakter povrchu cesty smerom k zníženiu rýchlosti. MÓLO je infraštruktúrou, ktorá vnáša vo svojej jasnosti do územia novú organizáciu.

MÓLO je zároveň podkladom pre umiestnenie  programov, ktoré nielen predstavujú a zastrešujú aktivity spojené s vojenským a civilnými cintorínmi – informačný systém, pietne miesto, miesto pre ceremónie, oddychové zóny, zázemie, sklady, ale prinášajú do existujúcej periférie aj nadhľad, typický pre netriviálnu ľudskú prítomnosť v meste alebo krajine.

Navrhujeme pre všetky aktivity jeden objekt – MONUMENT. Vyhliadka, kaplnka, stena, náhrobná doska, zázemie, pietne miesto, pútač, informačná plocha. Objekt 2,4 metra široký, 19,2 metra dlhý a 8 metrov vysoký. MONUMENTálny vo svojej veľkosti, civilný vo svojej prístupnosti a bohatosti. Diagonálou jednoramenného schodiska rozdelený na priestor vyhliadky a na priestor kaplnky.

MONUMENT je vyhliadkovou plošinou, ktorej zábradlie a podlaha je plné informácii, ktorým sa nedá vyhnúť. Po celej dĺžke zábradlia je vyrezaných 1 500 mien - rakúskych, slovenských, českých, chorvátskych, maďarských, poľských, rumunských, srbských, slovinských. Na podlahe vidieť 1 500 čiar ako pôdorys cintorína a odkazuje na jeho prekrytie necitlivými vrstvami periférie.