Rekonštrukcia domu smútku Šváby

Domu smútku - miesto poslednej pravdy
Nový solivarský Dom smútku vznikol rekonštrukciou staršieho objektu postaveného v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Ten dlhodobo slúžil ako obradný priestor pre pietnu rozlúčku na miestnom cintoríne na okraji mesta. Koncept riešenia nového Mestského cintorína Prešov - Šváby, ktorého súčasťou je aj solivarský cintorín, rátal s jeho využitím. Dal mu nový obsah, nie celkom bežný v tunajších končinách - kolumbárium.
Z ekonomických dôvodov nedošlo k výstavbe nového Domu smútku tak, ako sa predpokladalo. Mesto - investor zmenilo pôvodný úmysel. Bolo rozhodnuté prestavať a hlavne zväšiť kapacitu terajšieho objektu.

Architektúra
Na malom pozemku, obkolesenom náhrobkami, stál objekt v zlom technickom stave, bez funkčného zázemia či vyhovujúcich technológií. Pôvodne bol prístupný iba zo strany priľahlej komunikácie. Predĺžením osi prístupu došlo k prepojeniu s novým cintorínom.
Pri návrhu bolo snahou zachovať hmotovú skladbu a nekonkurovať pôvodnej myšlienke. Chceli sme sa vyvarovať náročným statickým zásahom. Konštrukčné parametre objektu, finančné možnosti mesta a stiesnené pomery pozemku ho nedovoľovali zásadne prestavať a zväčšiť. Bolo preto zložité dodržať požadovanú kapacitu.
Najvhodnejším riešením bolo priečne a pozdĺžne zväčšenie obradnej sály - až na hranu vymedzeného pozemku. Hlavná zošikmená hmota objektu ostala bez zmeny. Chýbajúci vstupný priestor - foyer bol navrhnutý na úkor predstavanej krytej chodby. Bola nahradená vykonzolovaním strechy nad hlavným vstupom. Bočný vstup bol doplnený prístupovou rampou a vysunutým prestrešením. Pristavané konštrukcie boli navrhnuté z ocele a dreva tak, aby bolo, okrem iného, vyhovené požiadavke investora o možnosti realizácie stavby aj v zimných mesiacoch.
Hlavná obradná sála mala zaužívanú funkčnú schému s nevhodne zvoleným umiestnením obradného miesta. Poloha oproti hlavnému vstupu preradila pôvodne dobre navrhnutú galériu nad ním (na poschodí), do polohy zbytočnej.. Nevýhodou bola tiež malá svetlá výška v ostatných priestoroch, kde investor uvažoval umiestniť tzv. poslednú rozlúčku.
Otočením obradného priestoru o 180°,asi tak uvažoval aj autor pôvodného návrhu, dostala obradná sála zmysel. Pôvodne otvorený, ale nehodnotný pohľad do hrobových polí, sme uzatvorili zväčšením obradného priestoru a za ním vytvorenou rajskou záhradou. Priečne zväčšenie obradnej sály zosymetrizovalo hlavný priestor a umožnilo nástup z dvoch strán. Ponechali sme prepojenie medzi obradnou sálou, poslednou rozlúčkou a zázemím. Spojovacia chodba so vstupným priestorom bola premiestnená na vnútornú časť fasády. Hlavný nedostatok priestoru poslednej rozlúčky, malá svetlá výška, bola čiastočne kompenzovaná vybúraním stropného panelu. Vložením strešného svetlíka denné svetlo preniklo do priestoru a opticky ho zväčšilo. Nad miestom katafalku bol týmto riešením vytvorený svetelný efekt.
Obslužné priestory boli dispozične preriešené a rozšírený o WC pre imobilných.

Interiér
Koncept interiéru rešpektoval základnú kvalitnú materiálovú skladbu. Bola ponechaná travertínová dlažba v hlavnej obradnej sále. V ostatných aj novovzniknutých priestoroch bola použitá liata cementová podlaha, tým sa jasne vyselektovala hierarchia jednotlivých priestorov.
Keďže pôvodná konštrukcia nedovoľovala ísť do výšky, za princíp bola zvolená horizontalita. Zvislé vnútorné plochy obradnej sály boli obložené dreveným obkladom – tým sa priestor hlavnej sály opticky natiahol a prepojil tak pristavanú časť k pôvodnej budove. Obradný priestor tak dostal výraz širokouhlého javiska – scény.
Pri návrhu sa uvažovalo aj nad oponou, investor toto riešenie neprijal.

Osvetlenie
Iluminácia priestorov je tvorená prirodzeným svetlom – svetlíkom, presklením do rajskej záhrady či veľkými preskleniami vstupných priestorov. Pri návrhu sa dbalo na správne tienenie a tónovanie zasklení aby nedochádzalo k priamemu slnečnému osvetleniu interiéru.
Umelé osvetlenie bolo navrhnuté bez viditeľných zdrojov svetla, aby sa tak priestor opticky prevýšil. Pri navrhovaní umiestnenia osvetlenia, intenzity a teploty svietidiel ateliér spolupracoval s odborníkmi na osvetlenie. Cieľom osvetľovacej štúdie bolo aby svetlo pôsobilo mäkko a zachovalo tak intímnu atmosféru priestoru.

Mobiliár
Pri návrhu jednotného mobiliáru bol kladený dôraz na pravdivosť materiálu a remeselný um. Každý prvok musel prejsť rukami tvorcu, či to bol svietnik, lavica, nosič vencov, katafalk či kríž. Strohému výrazu prvkov pri bližšom pohľade sekunduje detail ľudského spracovania – ručný výbrus železa, otlačok prsta v laku konštrukcie, poctivo kartáčovaný dubový masív.
Kríž spracoval miestny umelecký kováč p. Martin Heštera. Masívny oceľový profil bol špeciálnou technikou pokovený a pracne okutý, symbolicky ´doráňaný´. Kríž je možné ľahko demontovať.
Objekt autori chápu len ako obálku k samotnému dianiu vo vnútri. Vážnosť a duchovno budovy dodávajú zachované výtvarné diela. Sú dve.
V exteriéri na čelnej stene obradnej sály – keramická mozaika na podklade z čadičových kachlíc (nepodarilo sa zistiť autora) a v interiéri drevená plastika "Strom života" (autor Fedor Vico).
Mozaika prešla reštaurovaním a bola zakonzervovaná, drevená plastika prešla očistou a bola umiestnená do čela pred katafalk, v miestnosti poslednej rozlúčky.

Technológia
Objekt pred rekonštrukciou nebol vykurovaný. Bol navrhnutý kompletne nový systém VZT so strojovňou v rozšírenej časti objektu. Ozvučenie je možné sektorovo regulovať. V hlavnej sále a v miestnosti poslednej rozlúčky je kamerovým systémom zabezpečený dohľad a koordinácia jednotlivých obradov. Detaily ako zabudované reproduktory, premietanie na stenu namiesto LCD či kvalitný obklad a osvetlenie exteriéru sa pretlačiť nepodarilo.

Riešenie plné kompromisov...