Mestský cintorín Prešov-Šváby

V roku 2003 vypísaná celoslovenská verejná anonymná urbanistickú súťaž. Porotu návrh nášho tímu - Andrea Macejková, Miro Macejko a Marek Tkáčik jednohlasne oslovil. Hlavnou ideou konceptu bolo vytvorenie miesta posledného odpočinku vo forme lesoparku, priestoru nielen pietnom, ale aj na každodenné užívanie. Kombináciou plôch pohrebísk a lesoparku bol určený základný urbanistický princíp. Umiestnenie hrobových miest v rozvoľnenej kompozícii a zachovanie prírodného charakteru územia bolo podporené výsadbou vysokej a nízkej zelene. Prevažne rovinatú plochu územia sme tvarovali. Terénne valy , zákutia, rozvolnená kompozícia. Toto účelové modelovanie terénu vytvorilo optickú i pocitovú bariéru v kontakte s plochami pohrebiska. Svet živých a svet zosnulých v blízkom, no zároveň vzdialenom kontakte. V harmonickom kontakte.

Z pôvodného návrhu zostal raster betónových komunikácií – tie určujú sektory pohrebísk (40 x 40m), ako základná komunikačná i orientačná osnova. Na takto zadefinovanú osnovu bola osadená kontrastná vrstva vlniacich sa kriviek mlatových peších chodníkov. Koncové polohy hlavných komunikácií majú cieľ – miesta s lavičkami na zastavenie, rozjímanie. Obľúbené miesto – južný cíp -zákutie s malou vodnou plochou. Dnes dokonca s rybími obyvateľmi. Vďaka, neznámemu darcovi. Prvý dôkaz prijatia tohto územia obyvateľmi..

Pred realizáciou prebehol aj archeologický výskum. Ten potvrdil, že táto lokalita je podstatná. Bola osídlená už v neolite – v slovanskej dobe i v počiatkoch uhorského štátu. Ďalšou vrstvou v území - bodové pole najvýznamnejších nálezov z jednotlivých historických období sú prezentované na infopaneloch.

Vysoká a nízka vysadená zeleň, bude v budúcnosti vytvárať kontrast s plochami betónových komunikácií a jednotlivých hrobových miest. Už dnes z časti zjemňujú atmosféru a zároveň nahrádzajú chýbajúce parkové plochy okolitej zástavby sídliska. Lemujúce aleje i komponované skupiny majú vytvárať scenérie a komorné zákutia meniace sa podľa ročných období.

Pietnosť miesta, prírodný charakter načrtli ako zvoliť výtvarné a materiálové riešenie. Tri prvky: cortenová - oceľ s riadenou koróziou, železobetón a prírodné drevo. Cortenová oceľ ako symbol postupného starnutia je uplatnená na vstupnom portále. Portál – monumentálna, striktná ťažká vstupná brána dvoch svetov. Rozmerný objekt brány v kombinácii s betónovými stĺpmi slúži aj ako hlavný orientačný bod v rozsiahlom území. Oplotenie z vertikálnych betónových stĺpikov je skôr priestorovým a vizuálnym medzníkom, ako ozajstnou fyzickou bariérou. Striedme, atypicky tvarované prvky drobnej architektúry lavičky, odpadkové koše, informačné a orientačné tabule, výtoky vody, osvetľovacie telesá,... sú v súlade s týmto konceptom.

Neoddeliteľnou súčasťou návrhu i samotnej realizácie areálu bolo jeho technické riešenie. Retenčné nádrže, studne, vybudovanie vodovodu, dažďovej kanalizácie a závlahového systému Týmto bol vytvorený uzavretý vnútroareálový kolobeh vody. Areál je vybavený aj samostnatným osvetlením a kamerovým systémom.

Realizovaním nového cintorína vznikla plocha pohrebiska 3,3ha - 67% a plocha zelene 1,7ha - 33%. Celkový počet hrobových miest je 2700. Hrobové miesta klasické, zelené, detské, urnové hroby urnové steny, urnové stĺpy, rozptylová a vsypová lúčka či les pokoja. Každý sektor bude mať
veľkosti hrobov klasických, stanovením ich farebnosti, s dôrazom na používanie výzdoby z prírodných materiálov. Neoddeliteľnou súčasťou areálu bude umiestnenie výtvarných a sochárskych diel vo vybraných polohách – v budúcnosti.
Kapacita územia
Celková plocha riešeného územia cintorína: 33,95 ha

Plošné a priestorové kapacity I. etapa - časť A
Celková plocha: 4,9502 ha
Plocha pohrebiska (hrobových polí ): 3,3174 ha - 67 %
Plocha zelene: 1,6328 ha - 33 %

Počet hrobových miest
Počet zelených hrobov: 870
Počet klasických hrobov: 840
Počet urnových hrobov: 840
Detské hroby: 150
Celkom: 2 700 hrobových miest