Masieri Memorial

Angelo Masieri, mladý taliansky architekt, ktorého obdiv a úcta k Wrightovej práci priviedla k tomu, že ho sám požiadal o návrh rodinného domu pre seba a svoju ženu v samom srdci Benátok, a to na mieste, ktoré je notoricky známe svojim negatívnym postojom k moderne. Wright zareagoval pozitívne na dopyt po svojich skúsenostiach a v lete 1952 sa Angelo spoločne so svojou družkou vydali do USA, aby prediskutovali detaily projektu. Ich cestu nanešťastie predčasne ukončila autonehoda, pri ktorej Angelo Masieri tragicky zahynul. Po návrate a krátkej odmlke v projekte pokračovala už iba vdova zosnulého Angela, Savina Masieri. Projekt následne kompletne zmenil koncept a z rodinného domu sa stala ubytovňa a knižnica pre študentov architektúry ako pamiatka mladého architekta.
Wright vedel, že pokiaľ nebude nasledovať tradície a zaužívané črty lokálnej architektúry stretne sa s masívnym odporom. Detailné nákresy a opisy použitých materiálov nám dávajú možnosť si lepšie predstaviť výzor fasády, pričom nám taktiež čiastočne odhaľujú samotný zámer architekta. Nanešťastie predtým ako architekt zoznámil úrady v Benátkach so svojim návrhom, odprezentoval ho v roku 1953 v New Yorku, čo projektu pravdepodobne stalo osudným. Avšak aj názory v Benátkach neboli jednotné. Rozdelili sa na dva tábory, a to na priaznivcov modernej a tradičnej architektúry. Ani jedna strana si však nebola jednoznačne istá, či by historickému centrum prospela modernizácia, alebo by samotná stavba pôsobila ako rušivý element. Tomuto projektu nepomáhalo ani to, že medzičasom v Benátkach vyrástlo zopár rovnako kontroverzných budov. Nebolo preto divu, že práve tejto stavbe nebola verejnosť naklonená aj napriek Writgtovmu neinvazívnemu prístupu k okoliu. Tým pádom tento projekt, rovnako ako mnoho ďalších, ostal iba na papieri a pridal sa k ostatným neúspešným pokusom o modernizáciu Benátok, ako boli napríklad aj nemocnica od Le Corbusiera (1964) alebo budova kongresu od Louis Kahn (1968).