Bc. František Dlabáč – Příběhy místa - Nadace Hadriánovy vily – prof. Ing.arch. Ivan Koleček
II. Cena Bohuslava Fuchse – vítězný projekt
Koncept pre nadáciu s bohatým programom sa odvíja od stanovenia základných problémov, ktoré sa nachádzajú v návrhovom území a jeho okolí. Predovšetkým je to nejasný vstup do Hadriánovej vily ako pamiatky svetového dedictva, ktorý nezodpovedá mierke vily a existencia satelitného mestečka. To bolo definované v dobe svojho vzostupu historickou cestou Via Tiburtina, okolo ktorej vznikali kolónie bývania pre zamestnancov kameňolomu a priemyslu, ktorý vznikal pod mestom Tivoli.
Svojím projektom sa snažím prepojiť satelitné mestečko s Hadriánovou vilou, vytvoriť reprezentatívny predpriestor pre vilu. Zároveň sa snažím doplniť do hustej zástavby, ktorá neobsahuje žiaden verejný priestor, mestotvorný prvok – park. Ten slúži ako zázemie pre jednotlivé objekty nadácie, návštevníkov či výskumných pracovníkov a samozrejme aj pre obyvateľov, ktorí ho môžu neustále využívať ako kľudné miesto k odpočinku, či prechádzke, keďže celá mestská časť je pretkaná sieťou rušných komunikácií medzi Rímom a Tivoli. Celý proces objavovania nadácie sa uskutočňuje pre navštevníka Hadriánovej vily na ceste krajinou, ktorá je umiestnená v tieny stromov, a zároveň ponúka pohľad do stavebne nedotknutej krajiny, uprostred ktorej sa nachádza historický objekt farmy.
Výberom lokality, nastavením princípu okruhu v krajine a rozdelením programu nadácie do viacerých objektov, som chcel aby forma jednotlivých častí nadácie bola čistá, jednoduchá a zrozumiteľná. Chcel som aby nadácia bola transparentná aj pre obyvateľov mestečka, ktorí ňou budú prechádzať. Aby mali možnosť nahliadnutia do jej vnútra, možnosť jej pochopenia, a tak by možno časom došlo k väčšiemu spojeniu obyvateľov a pamiatky nadnárodného charakteru, ktoré sme tam v čase návštevy vily necítili. Celkový koncept je jednoduchý. Výstavný priestor, vstupnú halu, knižnicu, administratívne pracovisko či depozit pre archeologické vykopávky tvorí priestor medzi dvoma doskami. Jedna je umiestnená na zemi a druhá sa nachádza v 4,5 metrovej výške, nesená jadrom a stĺpmi, ktoré svojím nepravidelným rozmiestneným nerozčleňujú priestor, ale skôr naopak. Ďalším dôležitým prvkom je “terasa”, ktorá vzniká pri každom objekte presahom oboch dosiek nad vnútorný priestor. Spodná doska sa tak spája s chodníkom v krajine, čiže človek môže prejsť okolo každého objektu a nahliadnuť do vnútra. Vrchná doska svojím presahom zabraňuje prehrievaniu interiérov a vytvára tieň na ceste krajinou.
Keďže vytváram okruh v krajine, návštevník si môže vybrať, po ktorej ceste sa k vile vydá. Jednotlivé objekty nadácie sú tak rozvolnené v krajine, ktorou návštevník prechádza. Vrátiť sa môže po tej istej trase alebo môže dokončiť okruh. Z pohľadu obyvateľa sa okruh dotýka mestečka na troch miestach, kde sa pretína s vonkajšou cestou. Dochádza tak ku spojeniu nadácie s mestečkom, ktoré má možnosť nahliadnuť do nadácie, výstavných priestorov, priestorov pre archeológov a možno aj trochu viac pochopiť komplex Hadriánovej vily.
Svojím projektom sa snažím prepojiť satelitné mestečko s Hadriánovou vilou, vytvoriť reprezentatívny predpriestor pre vilu. Zároveň sa snažím doplniť do hustej zástavby, ktorá neobsahuje žiaden verejný priestor, mestotvorný prvok – park. Ten slúži ako zázemie pre jednotlivé objekty nadácie, návštevníkov či výskumných pracovníkov a samozrejme aj pre obyvateľov, ktorí ho môžu neustále využívať ako kľudné miesto k odpočinku, či prechádzke, keďže celá mestská časť je pretkaná sieťou rušných komunikácií medzi Rímom a Tivoli. Celý proces objavovania nadácie sa uskutočňuje pre navštevníka Hadriánovej vily na ceste krajinou, ktorá je umiestnená v tieny stromov, a zároveň ponúka pohľad do stavebne nedotknutej krajiny, uprostred ktorej sa nachádza historický objekt farmy.
Výberom lokality, nastavením princípu okruhu v krajine a rozdelením programu nadácie do viacerých objektov, som chcel aby forma jednotlivých častí nadácie bola čistá, jednoduchá a zrozumiteľná. Chcel som aby nadácia bola transparentná aj pre obyvateľov mestečka, ktorí ňou budú prechádzať. Aby mali možnosť nahliadnutia do jej vnútra, možnosť jej pochopenia, a tak by možno časom došlo k väčšiemu spojeniu obyvateľov a pamiatky nadnárodného charakteru, ktoré sme tam v čase návštevy vily necítili. Celkový koncept je jednoduchý. Výstavný priestor, vstupnú halu, knižnicu, administratívne pracovisko či depozit pre archeologické vykopávky tvorí priestor medzi dvoma doskami. Jedna je umiestnená na zemi a druhá sa nachádza v 4,5 metrovej výške, nesená jadrom a stĺpmi, ktoré svojím nepravidelným rozmiestneným nerozčleňujú priestor, ale skôr naopak. Ďalším dôležitým prvkom je “terasa”, ktorá vzniká pri každom objekte presahom oboch dosiek nad vnútorný priestor. Spodná doska sa tak spája s chodníkom v krajine, čiže človek môže prejsť okolo každého objektu a nahliadnuť do vnútra. Vrchná doska svojím presahom zabraňuje prehrievaniu interiérov a vytvára tieň na ceste krajinou.
Keďže vytváram okruh v krajine, návštevník si môže vybrať, po ktorej ceste sa k vile vydá. Jednotlivé objekty nadácie sú tak rozvolnené v krajine, ktorou návštevník prechádza. Vrátiť sa môže po tej istej trase alebo môže dokončiť okruh. Z pohľadu obyvateľa sa okruh dotýka mestečka na troch miestach, kde sa pretína s vonkajšou cestou. Dochádza tak ku spojeniu nadácie s mestečkom, ktoré má možnosť nahliadnuť do nadácie, výstavných priestorov, priestorov pre archeológov a možno aj trochu viac pochopiť komplex Hadriánovej vily.
0 komentářů
přidat komentář
