Súčasná architektúra v Bratislave
„Identita Bratislavy je tekutá a premenlivá. Mesto akoby stále začínalo odznova. Ako jedno z mála európskych miest zmenilo pred sto rokmi svoje meno. Celé dvadsiate storočie bolo pre Bratislavu obdobím hrubých čiar, dodnes sa neustále hľadá. Pretrváva v nej príbeh mnohokultúrneho mesta, ktorý sa však zmenil z etnickej diverzity na regionálnu. Bratislava je niečo ako Slovensko v malom, stretávajú sa tu všetky slovenské regióny, okorenené a nezanedbateľné množstvo cudzincov.“
Ako tvrdí súčasný primátor Matúš Vallo, Bratislava je naozaj bohatou zmesou života a architektúry a rovnako ako v iných veľkomestách, aj tu sú viditeľné rôzne vrstvy a nánosy jednotlivých národností, kultúr a historických období, ktorými si Bratislava a jej obyvatelia prešli. Práve pre túto rovinu má Bratislava svoju jedinečnú pestrosť a “neohrabanosť” a je pre mňa príťažlivá svojím prirodzeným a nenúteným dojmom.
Na druhej strane, väčšina súčasnej výstavby tomuto môjmu názoru nepodlieha. Developeri odkupujúci obrovské poze- mky a rozsiahle územia spravidla zastavané “polyfunk- čnými” budovami, ktoré by mali slúžiť najmä verejnosti – ale reálne žijúcimi iba z komercie, sú akýmisi sklenenými vitrínami s kanceláriami a obchodmi, všetky na veľmi podobný obraz a bez ľudského merítka. Problém vidím tiež v kvantite obchodných domov v centre mesta, v porovnaní s inými mestami podobnej veľkosti je ich počet nadmerný a veľkosť týchto centier Bratislave neprimeraná. Z prvého postaveného Polusu (36 000 m² obchodnej plochy) je to 1,6 km do Centralu (39 000 m²). Z Centralu je to 1,6 km do nových Nív (100 000 m²), Nivy sú 1 km od Eurovey (85 000 m²). A z Eurovey je to 2 kilometre do Auparku (60 000 m²). Bolo by krásne predstaviť si život z týchto kontajnerov rozliaty do okolitých ulíc. Pravdou ale je, že ľudia tieto centrá vyhľadávajú a sú ich neustále plné. Sú tiež nesmiernou ekologickou záťažou pre mesto a presným opakom niečoho prirodzeného a životaschopného, priestory slúžiace hlavne pre ľudskú nenásytnosť a konzum. Redaktor Denníka N kriticky, ale výstižne píše: “Vyšiel som na strechu nového nákupného centra Stanica Nivy, obzeral som si mesto z novej perspektívy. Uvažoval som, aké veľké násilie sme ochotní robiť stále na planéte, aby sme na strechu nákupného centra vysadili pár stromov a kríkov, celé to zavlažovali a udržiavali, pričom park by stačilo vysadiť normálne do zeme, bez všetkých týchto problémov, ale to by už nemohol slúžiť ako návnada na nákupné centrum.”
Z veľkej časti tento radikálny názor zdieľam, no sama sa niekedy nechám stiahnuť pohodlnosťou a nakupujem tiež v obchodných centrách. Nechcem tieto komplexy hodnotiť ani tak z pohľadu kvality architektúry samotnej ako z pohľadu verejných priestorov, ktoré ponúkajú a ktoré sú hlavným mestotvorným činiteľom podieľajúcim sa na kvalite života v meste a majú mať v sebe istú mäkkosť a prívetivosť. Ja som vo väčšine týchto “zón” takúto atmosféru ešte nenašla a myslím si, že je to hlavne ich veľkosťou a tiež obrovskou rýchlosťou výstavby. K týmto novým komplexom patrí aktuálne nové nákupné stredisko s autobusovou stanicou Nivy, rozostavaná nová štvrť Eurovea II a veľké množstvo nových obytných komplexov ako Panorama City a Sky Park, ktoré vytvárajú nový Bratislavský “downtown”. Tiež projekty staré pár rokov na nábreží Dunaja ako napríklad River Park a Zuckermandel. Úprimne som zvedavá na plánovaný projekt Vydrica, ktorý má vyrásť na historickom mieste pod Bratislavským hradom a mala by priniesť život práve do otvorených ulíc na promenádu, namiesto uzavretia ich v obchodnom dome. Z ďalších pozitívnych príkladov by som spomenula Pradiareň 1900 v bývalej Bratislavskej cvernovej továrne, ktorá je jednou z mála národných kultúrnych pamiatok v Bratislave vracajúcich sa do života.
Existujú organizácie ako Čierne diery venujúce sa architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná, od storočných tovární, cez chátrajúce kúpele až po ikony modernej architektúry. Ich fotografie a príbehy si našli desaťtisíce čitateľov a stali sa motiváciou pre návštevu alebo oživenie pamiatok v rôznych kútoch Slovenska. Čierne diery publikujú reportáže a výskumy architektúry vo forme autorských kníh. Prvá kniha o ceste za priemysel- nými pamiatkami naprieč Slovenskom sa stala nezávislým bestsellerom a inšpiráciou pre rozvoj cestovného ruchu. Ďalšou známou bratislavskou značkou je Bratiska, snažiaca sa takisto zviditeľniť a propagovať rôzne štvrte Bratislavy a prostredníctvom minimalistického textilného dizajnu ich dostať do povedomia obyvateľov.
Bratislava má veľa dobrých a kvalitných organizácií a inštitúcií, či už mestských, súkromných alebo neziskových, ktoré pomáhajú viesť Bratislavu tým správnym smerom. Dôležitým je napríklad Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý je koncepčným inštitútom v oblasti archi- tektúry, územného plánovania, participácie a strategického plánovania. Tvorí ho tím odborníkov a odborníčok v oblasti architektúry, urbanizmu a rozvoja mesta, ktorý plánuje rast a rozvoj tak, aby stúpala kvalita života aj kvalita verejného priestoru. Cieľom MIB je v mestských projektoch a plánoch podporovať kvalitnú architektúru a funkčné riešenia odzrkadľujúce potreby obyvateľov Bratislavy, aj vzhľadom na spoločenské a klimatické zmeny. MIB je príspevkovou organizáciou hlavného mesta.
Vďaka medzinárodnej súťaži Muniss, ktorú som absolvovala spolu so slovenskými študentmi pred štyrmi rokmi, sa mi podarilo detailnejšie nahliadnuť do témy vizuálneho smogu na Obchodnej ulici a v jej okolí. Tiež som sa vďaka tejto súťaži dostala k projektu Živé námestie, situované na Námestí SNP, Námestí Nežnej revolúcie a Kamennom námestí v Bratislave, kde chce tím architektov vytvoriť zjednotený verejný priestor. “Živé námestie sa stane verejnou obývačkou, kde sa spája silný historický odkaz s modernou podobou Bratislavy” je heslo na stránkach tohto projektu. Ako silný atraktor v území centra vnímam práve budovu Starej tržnice na Námestí Nežnej revolúcie, ktorá má už niekoľko rokov rozbehnuté viaceré prevádzky a zastrešuje mnoho projektov a festivalov pozitívne vplývajúcich na verejnosť.
Matúš Vallo, Plán Bratislava
Ako tvrdí súčasný primátor Matúš Vallo, Bratislava je naozaj bohatou zmesou života a architektúry a rovnako ako v iných veľkomestách, aj tu sú viditeľné rôzne vrstvy a nánosy jednotlivých národností, kultúr a historických období, ktorými si Bratislava a jej obyvatelia prešli. Práve pre túto rovinu má Bratislava svoju jedinečnú pestrosť a “neohrabanosť” a je pre mňa príťažlivá svojím prirodzeným a nenúteným dojmom.
Na druhej strane, väčšina súčasnej výstavby tomuto môjmu názoru nepodlieha. Developeri odkupujúci obrovské poze- mky a rozsiahle územia spravidla zastavané “polyfunk- čnými” budovami, ktoré by mali slúžiť najmä verejnosti – ale reálne žijúcimi iba z komercie, sú akýmisi sklenenými vitrínami s kanceláriami a obchodmi, všetky na veľmi podobný obraz a bez ľudského merítka. Problém vidím tiež v kvantite obchodných domov v centre mesta, v porovnaní s inými mestami podobnej veľkosti je ich počet nadmerný a veľkosť týchto centier Bratislave neprimeraná. Z prvého postaveného Polusu (36 000 m² obchodnej plochy) je to 1,6 km do Centralu (39 000 m²). Z Centralu je to 1,6 km do nových Nív (100 000 m²), Nivy sú 1 km od Eurovey (85 000 m²). A z Eurovey je to 2 kilometre do Auparku (60 000 m²). Bolo by krásne predstaviť si život z týchto kontajnerov rozliaty do okolitých ulíc. Pravdou ale je, že ľudia tieto centrá vyhľadávajú a sú ich neustále plné. Sú tiež nesmiernou ekologickou záťažou pre mesto a presným opakom niečoho prirodzeného a životaschopného, priestory slúžiace hlavne pre ľudskú nenásytnosť a konzum. Redaktor Denníka N kriticky, ale výstižne píše: “Vyšiel som na strechu nového nákupného centra Stanica Nivy, obzeral som si mesto z novej perspektívy. Uvažoval som, aké veľké násilie sme ochotní robiť stále na planéte, aby sme na strechu nákupného centra vysadili pár stromov a kríkov, celé to zavlažovali a udržiavali, pričom park by stačilo vysadiť normálne do zeme, bez všetkých týchto problémov, ale to by už nemohol slúžiť ako návnada na nákupné centrum.”
Z veľkej časti tento radikálny názor zdieľam, no sama sa niekedy nechám stiahnuť pohodlnosťou a nakupujem tiež v obchodných centrách. Nechcem tieto komplexy hodnotiť ani tak z pohľadu kvality architektúry samotnej ako z pohľadu verejných priestorov, ktoré ponúkajú a ktoré sú hlavným mestotvorným činiteľom podieľajúcim sa na kvalite života v meste a majú mať v sebe istú mäkkosť a prívetivosť. Ja som vo väčšine týchto “zón” takúto atmosféru ešte nenašla a myslím si, že je to hlavne ich veľkosťou a tiež obrovskou rýchlosťou výstavby. K týmto novým komplexom patrí aktuálne nové nákupné stredisko s autobusovou stanicou Nivy, rozostavaná nová štvrť Eurovea II a veľké množstvo nových obytných komplexov ako Panorama City a Sky Park, ktoré vytvárajú nový Bratislavský “downtown”. Tiež projekty staré pár rokov na nábreží Dunaja ako napríklad River Park a Zuckermandel. Úprimne som zvedavá na plánovaný projekt Vydrica, ktorý má vyrásť na historickom mieste pod Bratislavským hradom a mala by priniesť život práve do otvorených ulíc na promenádu, namiesto uzavretia ich v obchodnom dome. Z ďalších pozitívnych príkladov by som spomenula Pradiareň 1900 v bývalej Bratislavskej cvernovej továrne, ktorá je jednou z mála národných kultúrnych pamiatok v Bratislave vracajúcich sa do života.
Existujú organizácie ako Čierne diery venujúce sa architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná, od storočných tovární, cez chátrajúce kúpele až po ikony modernej architektúry. Ich fotografie a príbehy si našli desaťtisíce čitateľov a stali sa motiváciou pre návštevu alebo oživenie pamiatok v rôznych kútoch Slovenska. Čierne diery publikujú reportáže a výskumy architektúry vo forme autorských kníh. Prvá kniha o ceste za priemysel- nými pamiatkami naprieč Slovenskom sa stala nezávislým bestsellerom a inšpiráciou pre rozvoj cestovného ruchu. Ďalšou známou bratislavskou značkou je Bratiska, snažiaca sa takisto zviditeľniť a propagovať rôzne štvrte Bratislavy a prostredníctvom minimalistického textilného dizajnu ich dostať do povedomia obyvateľov.
Bratislava má veľa dobrých a kvalitných organizácií a inštitúcií, či už mestských, súkromných alebo neziskových, ktoré pomáhajú viesť Bratislavu tým správnym smerom. Dôležitým je napríklad Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý je koncepčným inštitútom v oblasti archi- tektúry, územného plánovania, participácie a strategického plánovania. Tvorí ho tím odborníkov a odborníčok v oblasti architektúry, urbanizmu a rozvoja mesta, ktorý plánuje rast a rozvoj tak, aby stúpala kvalita života aj kvalita verejného priestoru. Cieľom MIB je v mestských projektoch a plánoch podporovať kvalitnú architektúru a funkčné riešenia odzrkadľujúce potreby obyvateľov Bratislavy, aj vzhľadom na spoločenské a klimatické zmeny. MIB je príspevkovou organizáciou hlavného mesta.
Vďaka medzinárodnej súťaži Muniss, ktorú som absolvovala spolu so slovenskými študentmi pred štyrmi rokmi, sa mi podarilo detailnejšie nahliadnuť do témy vizuálneho smogu na Obchodnej ulici a v jej okolí. Tiež som sa vďaka tejto súťaži dostala k projektu Živé námestie, situované na Námestí SNP, Námestí Nežnej revolúcie a Kamennom námestí v Bratislave, kde chce tím architektov vytvoriť zjednotený verejný priestor. “Živé námestie sa stane verejnou obývačkou, kde sa spája silný historický odkaz s modernou podobou Bratislavy” je heslo na stránkach tohto projektu. Ako silný atraktor v území centra vnímam práve budovu Starej tržnice na Námestí Nežnej revolúcie, ktorá má už niekoľko rokov rozbehnuté viaceré prevádzky a zastrešuje mnoho projektov a festivalov pozitívne vplývajúcich na verejnosť.
0 comments
add comment
