Vila E
Poznámky k Vile E
Okrem nárokov na skladbu a vzťahy priestorov pre bývanie rodiny s dvomi dorastajúcimi deťmi boli pre koncepciu tejto vily rozhodujúce dve okolnosti. Poloha na Kramároch s parádnym výhľadom na časť mesta a do diaľok Panónskej roviny a tiež klientova predstava na „skôr konzervatívny“ charakter ich sídla. V kontexte novodobých podôb slovenskej architektúry absentujúca téma, sotva uchopená v okolnostiach prevládajúceho hľadania neobyčajného, spektakulárneho, či reflexie nedávnych a súčasných trendov. Čo znamená súčasné a zároveň konzervatívne dnes v zjave, materialite, remeselnej kvalite, komforte, výške investície a pod.?
Jedným zo spôsobov našej práce je premýšľanie nových podôb známych, overených a vynikajúcich jestvujúcich architektúr, ktoré sa vzťahujú k východiskovým okolnostiam úlohy. Vzťah k miestu a majestátu jeho výhľadu artikuluje Schinkelovsko-Wagnerovská tradícia osobitným typom pavilónu – belvedéru. Ako prídavku sprostredkujúceho jazykom architektúry prírodné kvality miesta. Typ polootvoreného a zároveň presne vytýčeného priestoru medzi uzavretým objemom a jeho záhradou. Tým druhým podnetom bola neprávom zanedbávaná organizačno-priestorová schéma na Slovensku značne rozšíreného vernakulárneho typu „štvorec“ z 50.-tych a 60.-tych rokov minulého storočia. Po stáročiach aditívneho princípu ľudového domu prichádza centrálna schéma vlastniaca okrem iného blok komínov v strede krížovej osnovy tohto štvorca. Symboliku tepla uprostred v našom prípade interpretujeme privedením prirodzeného svetla do stredu dispozície. Veríme na možné inšpiračné zdroje pochádzajúce z prepájania či vrstvenia zdanlivo málo príbuzných podnetov. Zaujíma nás nové, nesúce pre vnímavého pozorovateľa znaky známeho.
Vo svojej rozlohe je vila primeranej, nie okázalej rozlohy. Jej obytné podlažie je v príkrom svahu voči záhrade vyvýšené – záhrada časom skrze „vegetačnú rampu“ dorastie na jeho niveletu, aby doznela v takeláži pergoly terasy divým viničom. Koncepciou materiality je solídnosť povrchov, masívnosť tehelného zvonka aj zvnútra omietaného muriva, drevených podláh a obkladov a pod. Voči trom stranám skôr uzavretý objem sa k juhu, výhľadu a záhrade otvára jednotným rastrom otvorov. Striktný zjav domu je relativizovaný premenným zjavom sústavy sklopno-otáčavých okeníc z pozinkovaného ťahokovu.
Vila sa začína obývať a nasleduje kultivácia záhrady pod ňou. Až týmto sa za istý čas naplní jedno z podmieňujúcich kritérií takéhoto typu – komponovaný a hierarchizovaný vzťah domu a jeho bezprostredného okolia.
Okrem nárokov na skladbu a vzťahy priestorov pre bývanie rodiny s dvomi dorastajúcimi deťmi boli pre koncepciu tejto vily rozhodujúce dve okolnosti. Poloha na Kramároch s parádnym výhľadom na časť mesta a do diaľok Panónskej roviny a tiež klientova predstava na „skôr konzervatívny“ charakter ich sídla. V kontexte novodobých podôb slovenskej architektúry absentujúca téma, sotva uchopená v okolnostiach prevládajúceho hľadania neobyčajného, spektakulárneho, či reflexie nedávnych a súčasných trendov. Čo znamená súčasné a zároveň konzervatívne dnes v zjave, materialite, remeselnej kvalite, komforte, výške investície a pod.?
Jedným zo spôsobov našej práce je premýšľanie nových podôb známych, overených a vynikajúcich jestvujúcich architektúr, ktoré sa vzťahujú k východiskovým okolnostiam úlohy. Vzťah k miestu a majestátu jeho výhľadu artikuluje Schinkelovsko-Wagnerovská tradícia osobitným typom pavilónu – belvedéru. Ako prídavku sprostredkujúceho jazykom architektúry prírodné kvality miesta. Typ polootvoreného a zároveň presne vytýčeného priestoru medzi uzavretým objemom a jeho záhradou. Tým druhým podnetom bola neprávom zanedbávaná organizačno-priestorová schéma na Slovensku značne rozšíreného vernakulárneho typu „štvorec“ z 50.-tych a 60.-tych rokov minulého storočia. Po stáročiach aditívneho princípu ľudového domu prichádza centrálna schéma vlastniaca okrem iného blok komínov v strede krížovej osnovy tohto štvorca. Symboliku tepla uprostred v našom prípade interpretujeme privedením prirodzeného svetla do stredu dispozície. Veríme na možné inšpiračné zdroje pochádzajúce z prepájania či vrstvenia zdanlivo málo príbuzných podnetov. Zaujíma nás nové, nesúce pre vnímavého pozorovateľa znaky známeho.
Vo svojej rozlohe je vila primeranej, nie okázalej rozlohy. Jej obytné podlažie je v príkrom svahu voči záhrade vyvýšené – záhrada časom skrze „vegetačnú rampu“ dorastie na jeho niveletu, aby doznela v takeláži pergoly terasy divým viničom. Koncepciou materiality je solídnosť povrchov, masívnosť tehelného zvonka aj zvnútra omietaného muriva, drevených podláh a obkladov a pod. Voči trom stranám skôr uzavretý objem sa k juhu, výhľadu a záhrade otvára jednotným rastrom otvorov. Striktný zjav domu je relativizovaný premenným zjavom sústavy sklopno-otáčavých okeníc z pozinkovaného ťahokovu.
Vila sa začína obývať a nasleduje kultivácia záhrady pod ňou. Až týmto sa za istý čas naplní jedno z podmieňujúcich kritérií takéhoto typu – komponovaný a hierarchizovaný vzťah domu a jeho bezprostredného okolia.
A B.K.P.Š.
0 comments
add comment
