Santiago Calatrava, španielsky architekt, ktorý sa svojím originálnym podaním architektúry zapísal do povedomia celého sveta stavbami ako Vedecké múzeum vo Valencii, či Path Station v USA, alebo z poslednej doby azda najznámejšou stavbou, týčiacou sa nad mestom Malmö vo Švédsku -
Turning Torso. Calatrava nie je však iba vyštudovaným architektom. Okrem Escuela Técnica Superior de Arquitectura vo Valencii vyštudoval aj statiku konštrukcií na Eidgenossische Technische Hochschule v Curychu. Jeho kariéra sa začala vo veľkej miere odvíjať od projektu mostu Bach de Roda z roku 1984, ktorý bol postavený pri príležitosti Olympijských hier v Barcelone.
Odvtedy okrem svojej dychvyrážajúcej architektúry pozemných stavieb postavil aj 40 mostov v 17 krajinách sveta, ale iba o moste s názvom Ponte di Calatrava v Benátkach povedal:
"Toto je môj najkrajší most." Miesto, kde mal vyrásť nový most, je strategicky významným, nakoľko sa nachádza na najkratšej spojnici Piazzale Roma a vlakovej stanice. Miesto, ktoré bolo kedysi pre peších dosiahnuteľné v čase 12 minút, dnes je možné zvládnuť za 5. Nie je to dôležitá správa pre korzujúcich návštevníkov, ale ľudia, využívajúci vlakovú aj autobusovú dopravu majú teraz o starosť menej, keďže most skrátil prechod práve medzi dvoma stanicami.
Most mal preklenúť Grand Canal, ponad ktorý dovtedy viedli v Benátkach iba 3 mosty. V architektonickej súťaži sa stretol neuveriteľný počet 70tich architektov, ktorí podľa zadania súťaže mali zvládnuť preklenúť vodnú hladinu mostom, na ktorý bol plánovaný rozpočet 4 milióny eur. Kvalita projektu Santiaga Calatravy ale porotu presvedčila, a napriek použitým materiálom, ktoré sú niektorými architektami Calatravovi vyčítané, potvrdila 300% prekročenie rozpočtu, ktoré sa po čase ukázalo nevyhnutným, takže na realizáciu štvrtého mosta cez Grand Canal sa nakoniec použilo 16 miliónov eur.
Sklo a oceľ, materiály dominujúce tomuto 94,5 metrovému mostu s úctyhodnými 270 tonami sa podľa slov kritikov nehodia do centra tohto historického mesta. No vrstvenie v meste je jedným z najdôležitejších faktorov tvorby mestského prostredia, takže nie je na mieste hovoriť o vhodnosti, či nevhodnosti, nakoľko subjektívny názor si každý utvorí sám. Ale ladnosť a ľahkosť na pohľad je práve to, čo nás na tejto konštrukcii očarí a zamestná náš pohľad aspoň na pár minút. Dynamické zakončenia a tvary mostu akoby naznačujú nevypovedané nadšenie, skrývajúce sa v okolitých historických budovách a most svojím prevýšením podvedome, možno cielene, tvorí víťazný oblúk oslavujúci fúziu modernej architektúry s tou staršou, tvoriacou genius locci Benátok.
Most so sebou nepriniesol iba samotnú konštrukciu tela, ale zároveň sa v tomto projekte revitalizovala oblasť poblíž vlakovej stanice, čo sa však bohužiaľ menej teší medializácii. Revitalizovanie okolia znamená skvalitnenie oblasti, pričom na tomto mieste v budúcnosti vznikne nákupná zóna. Nechajme sa prekvapiť, čím nás poteší architektúra tejto novovzniknutej časti.
Ale späť ku konštrukcii mostu. Jeho ľahkosť pocitovo vytvárajú sklené stupne schodníc, ktoré sú pri nástupe široké 6 metrov. Most sa netradične vretenovito rozširuje do stredu, kde jeho šírka tesne presahuje rozmer deväť metrov. Sklená výplň zábradlí transparentne necháva nahliadnuť na dianie za celou touto nádherou. Zaujímavým nápadom bolo použitie bronzových madiel na zábradliach, ktoré však nenadchne kvalitou svojho spracovania, nerovný povrch a odlišné odtiene častí madla po celej dĺžke a ich zakončení necháva pochybnosti o kvalite prevedenia. Architekt zato veľmi citlivo reagoval na veľké počty ľudí, ktorí sa budú po moste nielen prechádzať, ale aj pod ním odpočívať pred silnými lúčmi slnka, preto na okrajoch kamenného základu mosta vznikli akési kamenné vytesané organické linky slúžiace na prípadné posedenie. Na túto kamennú časť sa ale vzniesli námietky zo strany zdravotne postihnutých návštevníkov, keďže dynamické vybiehajúce zakončenia mostu boli nebezpečné pre zrakovo postihnutých /na zahraničnom webe bola táto časť nazvaná "eye-killer"/. Kancelária architekta bude tento problém riešiť v najbližšej dobe pridaním značiek na zem, ktoré budú týchto ľudí chrániť pred prípadným zranením. Tieto sťažnosti neboli však jediné a bohužiaľ ani najvážnejšie. Najostrejšie totiž vystúpili proti architektovi telesne postihnutí pripútaní na vozík, kvôli ktorým bola otváracia ceremónia zrušená. V súčasnosti sa píše petícia presadzujúca inštaláciu zariadenia, ktoré by pomohlo týmto ľuďom pohodlný prevoz ponad Grand Canal. Navyše most neminuli ponosy ani zdravých ľudí, keďže vzdialenosti medzi stupňami nie sú konštantné, ale nastáva tu viacero zmien počas ich priebehu mostom. Toto častokrát zapríčiňuje "nenájdenie schodnice" a niekedy pád človeka.
Možno sú tieto sťažnosti viac či menej dôležité, napokon všetky nedostatky budú postupne odstránené. Čo sa ale týka architektúry, čistota a forma je tu krásne badateľná, je to konštrukcia dokonale vyjadrujúca ducha miesta v podaní modernej architektúry, v podaní jedného za najlepších architektov, konštruktérov súčasnosti, Santiaga Calatravy.
>
více o konstrukci, statice a stavbě mostu