Interiér bytu MYTO

Byt je rozdelený na tri logické funkčné zóny – centrálnu časť s obslužným charakterom, kde je chodba, kúpeľňa, toaleta a úložné priestory vo forme vloženého dreveného boxu; ďalej na dennú časť s obývačkou, kuchyňou a lodžiou a nočnú časť so spálňou a detskou izbou. Materiály stropov a podláh v byte, ich farebnosť a štruktúra, toto "prirodzené" členenie bytu nasledujú a vizuálne podporujú.
V dennej časti sú použité "surové" povrchy – masívne drevo s výraznou kresbou a odhalený betónový strop. V obslužnej zóne je to vizuálne jemnejšia liata epoxid-cementová podlaha a betónový strop natretý na čierno. Najuhladenejšie sú izby, kde sú použité vlnené koberce a omietnuté biele stropy. Charakter podláh a stropov sa mení podľa zóny, pričom rovnaký materiál stien tieto zóny vizuálne prepája. Tam, kde si to prevádzka žiada (kuchyňa, kúpeľňa) je povrch stien ukončený matným bielym (a v kúpeľni sivým) polyuretánovým náterom; dvere sú biele, osadené do skrytej zárubne.
Do takto pripraveného priestoru sú vkladané atypické nábytkové prvky. Ich tvar je čo najjednoduchší; dizajn nábytku pracuje s archetypálnymi vzormi, povrchmi a detailmi, na ktorých vidno remeslo. Drevený monolit siahajúci od podlahy po strop tvorí pomyslenú ochrannú bariéru medzi dennou a nočnou časťou bytu. Kuchynská linka pozostáva z pracovného "ponku" z laminovanej preglejky, zo zavesenej vysokej časti s proporciami tradičnej šatníkovej skrine či "almary" a z otvorenej police v štylizovanej forme ľudových poličiek na kuchynský riad.
Tradičné stolárske detaily, napríklad rohový čapový spoj, sa objavujú na zásuvkách v kuchyni a v kúpeľni. Hlavným kritériom pri výbere mobilného nábytku a svietidiel bola remeselná kvalita ich spracovania, nie rok vzniku.