Bytový dům Mondrian

Meno bytového domu MONDRIAN je poctou rovnomennému holanskému maliarovi. Piet Mondrian bol jedným zo zakladateľov neoplasticizmu a hnutia „De Stijl“, ktorého štýl bol založený na abstrakcii formy a farby, určoval priame línie a jasne definované primárne farby a rozšíril sa aj do architektúry. „Mondrianovsky“ artikulovanú západnú fasádu charakterizuje farebná hra červených, modrých a žltých balkónových pohľadových prefabrikátov, čím sa stáva fasáda veľkoplošným abstraktným 3D obrazom, ktorý je prístupný kedykoľvek a komukoľvek. Použitie jednoduchých, jasných priestorových prvkov definuje celkový výraz bytového domu so snahou podporiť sviežosť a vitálnosť architektúry.

Navrhovaný bytový dom je situovaný na nezastavanom území bratislavského sídliska Ružinov západne od štrkoviskového jazera „Rohlík“. Riešené územie ohraničuje na juhu športová plocha areálu základnej školy, na východe areál obchodnej akadémie a na severe areál polikliniky. Z hľadiska ideovo-prevádzkového navrhovaný objekt leží na spojovacej severojužnej osi medzi Štrkoveckým centrom a sústavou občianskej vybavenosti štvrte Trávniky s dominanciou pešieho pohybu. Z hľadiska širších väzieb sú hlavnými kladmi vhodné väzby na občiansku vybavenosť, relatívna kľudnosť prostredia a bezprostredná väzba na prírodný parkový komplex vodnej plochy a zelene.

Hmotovo-priestorové riešenie bytového domu kopíruje tvar parcely - pretiahnutého obdĺžnika, ktorý je využitý na 100% pre samotný objekt a prislúchajúce parkovacie plochy. Dom má jedno podzemné a deväť nadzemných podlaží s plochou strechou. Objekt je výškovo zónovaný na tri vrstvy: prevýšený parter, šesťpodlažný korpus a strešná „krajina“ vysunutých krabíc. V 1.podzemnom podlaží sú garáže pre osobné automobily s vjazdovou rampou a pivnice, na prízemí sú obchodné priestory a vo vyšších podlažiach byty. Prízemie je perforované priehľadmi – na severnej strane otvára pohľad na jazernú plochu cez piliére á la „Le Corbusier“ , pod ktorými sa nachádza kryté parkovanie. V južnej časti je hmota parteru prerušená pešou pasážou v pozícii zlatého rezu.

Sto metrov dlhý korpus bytového domu obsahuje dve dominantné fasády, ktorých jednotiacim prvkom je lemujúci biely pás prebiehajúci hlavným telom domu. K jazeru otočená západná fasáda je komponovaná ako neoplastický obraz vo farbách červenej, modrej a žltej, ktorý vytvárajú vysunuté balkónové dosky, v dĺžkach matematických násobkov základného 1,5-metrového modulu. Na východnej fasáde sú zapustené horizontálne pásy okenných otvorov rozohrané rastrom nepravidelne osadených zimných záhrad s bezrámovým zasklením. Prepojenie so západnou fasádou pripomínajú len farebné steny schodiskových sekcií v „mondrianovskom“ kolorite.
Samostatne artikulovanou časťou obytného domu Mondrian je strešný „habitat“, sústava vykonzolovaných krabíc, ktorý ukrýva väčšie, zväčša mezonetové byty. Každý z bytov má bohato dimenzovanú terasu pri dennej časti a vyššie položenú „intímnu“ terasu pri nočnej časti. Opticky chránené terasy poskytujú nerušený výhľad na bratislavské dominanty ako Hrad, pamätník Slavín, či vysielač Kamzík v panoráme Karparských vrchov.
V materiálovej skladbe strešných obytných krabíc sa našťastie podarilo presadiť hliníkový vlnitý plech, a to aj napriek masívnemu odporu niektorých užívateľov bytov, ktorí pohoršene protestovali s argumentom, že „nemienia bývať v garáži“. Čistotu strieborného lesku hliníkového obkladu sa však nepodarilo udržať natrvalo. Majitelia sa nasťahovali a priložili ruku k dielu... Dnes už strešný habitat „zdobia“ svojvoľné kreácie drevených záhradných prístreškov z Baumaxu.