Maggie's Centre

Zatial poslednou Londynskou realizaciou Richarda Rogersa, respektive jeho korporacie Rogers Stirk Harbour + Partners (RSH+P), je mala budova uprimneho poslania, postavena len par stoviek metrov od budovy atelieru architekta.
Maggie's Centrum je projekt Maggie Keswick Jencksovej, manzelky zahradneho architekta, skor znameho teoretickymi pracami Charlesa Jencksa, ktora je zakladatelkou a iniciatorkou centra pre mentalnu podporu a pomoc ludom trpiacich onkologickymi ochoreniami.
Projekt vznikol v roku 1996 otvorenim prveho centra v Skotskom Edinburghu od architekta Richarda Murphyho. V kratkom case boli vybudovane dalsie centra v Glasgowe, Dundee, Highlands a Fire. Londynske centrum je prvym na uzemi Anglicka.
V plane je do roku 2012 postavenie dalsich siedmich centier. Projekt je peknou vizualnou ukazkou interpretacie budovy rovnakeho ucelu architektami odlisneho koncepcneho pristupu a taktiez velkou znackou prestize. Stavby od Gehryho, Jencksa, Pagea & Parka a Hadid budu doplnene projekami od Koolhaasa, KPF a taktiez jednym z posledny projektov Kisha Kurokawu navrhnutym pre mesto Bath. Projekt je financovany z kampane Joy of Living.
Budova je postavena na narozi arealu nemocnice Charing Cross Hospital. Koncepcny zamer projektu bol podriadeny negacii prostredia v ktorom sa centrum nachadza. Budovu tvoria dva nezavysle prvky, spiralovita obvodova stena a stvorhranna strecha plytkeho konkavneho tvaru. Prostredie je dotvorene parkovou upravou, ktora kultivuje nehostinne narozie cestnej krizovatky, vytvorenim protihlukovej bariery a zelenou alejou v priestore medzi centrom a samostatnym vstupom do nemocnice.
Budova sa vyznacuje nie-institucionalizovanym charakterom, poskytujucim priestor a podporu ludom s onkologickym ochorenim, ich priatelom a rodinnym prislusnikom. Priestor je vybaveny dennou kuchynou, prevadzkovou kancelariou a kniznicou.
Obvodova stena vyraznej orandzovo-cervenej farby je prerusena velkym tabulovym priehladom, vytvarajucim komunikaciu exterieru s vnutornym priestorom budoby. Vstup do budovy je vytvoreny pasazovou chodbou. Budova nema recepciu, jej podorys je rozvrhnuty do 24 rovnomernych poli v module 3,6 metrov, poprepajanych zimnymi zahradami. Centrom priestoru je otvorena kuchyna nad ktorou je situovana prevadzkova kancelaria zariadenia. Priestor prizemia je mozne modifikovat mobilnymi stenami podla poziadaviek navstevnikov. Plochu 1NP tvoria exterierove terasy. Z kancelarie je priehlad do galerie pasazoveho vstupu a zimnych zahrad.
Montovana ocelova strecha presahujuca hranu podorysu je perforovana stvrcovymi otvormi zabezpecujucimi presvetlenie a prirodzene prevetravanie priestorov.
Povrchom stlpov, stropov a podlah je aj napriek pociatocnym obavam lesteny beton. Interier je deleny striedanim drevenych priecok a celostenovych zasklennych priehladov do zimnych zahrad. Intimny charakter prostredia je sprijemneny interierovo/exterierovym krbom. Miestnosti su doplnene sedacimi supravami od Paoli Lenti a mobiliarom Alvara Aalta.
Parkova uprava bola navrhnuta zahradnym architektom Daneom Pearsonom. Budova je z dvoch exponovanych stran doplnena vysadenymi brezami. Povodna zelen v priestore pred budovou je doplnena nizkou stalozelenou rastlinnou skladbou a obohatena hlinenymi plastikami socharky Hannah Bennett.