Aldo Rossi bol talianskym architektom, teoretikom a predstaviteľom neoracionalizmu a postmoderny. Preslávil sa najmä dielom
L’architettura della città (Architektúra mesta, 1966), v ktorom sa venuje tematike tzv. kolektívnej pamäti a tradičnej mestskej typológii . Rossi veril, že historické architektonické formy a typológie by mali byť nielen zachované, ale mali by zostať vzorom i pre súčasnú architektúru. Bol zároveň prvým talianom, ktorý získal Pritzkerovu cenu.
Projekt Teatro del Mondo bola dočasná stavba plávajúceho divadla, pôvodne vybudovaná pre výstavu
Venice and the stage space na Biennale 1980, kotvená pri Punta della Dogana. Naväzovala na benátsku kultúru plávajúcich divadiel 18.storočia. V roku 1980 ju previezli do mesta Dubrovnik, kde bola následne r. 1981 rozobraná. Nanovo divadlo postavili v r. 2004 v Janove, vtedajšom Európskom hlavnom meste kultúry. Týči sa 25m do výšky a jeho základná hmota pozostáva z kvádru 9,5x9,5x11m (podstava, na vrchu ktorej býval balkón s výhľadom na ostrov Giudecca), 6m vysokého oktagonu s ihlanovou strechou, krytou zinkom, a dvoma bočnými schodišťami . Oceľová nosná konštrukcia bola opláštená drevom, zvonka i zvnútra. Javisko bolo uprostred, ľudia sedeli navôkol alebo na galériách vo vyšších podlažiach. Celková kapacita bola 400 ľudí, z toho 250 sediacich.
Katarína Ambrosová