VAL - Cesty a aspekty zajtrajška - výstava v SNR

Zdroj
Galéria Slovenského rozhlasu
Vložil
Tisková zpráva
17.06.2024 07:40
Výstavy

Slovensko

Bratislava

Viera Mecková
Ľudovít Kupkovič
Alex Mlynárčik
Skupina VAL

Projekty prospektívnej architektúry združenia VAL sú výrazom sebadôvery moderného umenia preklenúť dané limity. Zároveň sú aj priestorom na komunikáciu medzi a protipólom hermeticky uzatvoreného umenia pre elity. Tieto vizionárske projekty neboli vytvorené na objednávku, vznikali bez zadania a bez perspektívy realizácie. členovia VAL Viera Mecková, Alex Mlynárčik a Ľudovít Kupkovič ich chápali ako syntézu vedy, techniky, umenia a prírody. Vychádzali aj z princípu privlastnenia si reality a demystifikácie umenia. Bola to túžba po nachádzaní vlastného slobodného sveta. Projekty vychádzajú aj z iného priestorového a časového vnímania reality.
Spolupráca autorov VAL sa začala v roku 1968, v čase vpádu sovietskych a d'alších „bratských" vojsk do vtedajšieho československa, pokračovala cez dlhé roky normalizácie do roku 1989 a skončila sa až v roku 1994 v zmenenej spoločenskej situácii. V období normalizácie bola zároveň aj únikom zo stiesnenej reality prevládajúceho socialistického realizmu a praktickej nemožnosti slobodnej tvorby a prezentácie diel bez komisií inšpektorov umenia a kultúry dodaných sovietskym bratstvom.
Projekty združenia VAL boli neskutočne nadčasové. Samozrejme, bol v nich prítomný aj duch nového realizmu. Autori si (našťastie) nedávali žiadne obmedzenia a prinášali aj víziu lepšieho sveta. Určitý predobraz môžeme vidieť už na výstave Superlund o budúcnosti sveta a funkcii umenia, ktorá sa konala v roku 1967 v švédskom meste Lund. Pierre Restany ju charakterizoval slovami: „STÁVKA O BUDÚCNOSŤ. VYHRÁME JU, ALEBO PREHRÁME VšETCI SPOLU!" lde o vrátenie človeka do „obrazu", ktorému ustavične narastajú priestorové - plastické dimenzie, až sa vlastne v súčasnom štádiu „obraz" stáva syntézou pohybu štruktúry l'udskej existencie. Prvá výstava VAL sa konala tajne v Parĺži v roku 1977 v galérii Lara Vincy za pomoci priatel'ov zo žilinského bábkového divadla, ktorí spolu s kulisami previezli za hranice aj tri projekty VAL. V bývalom československu sa prvá výstava uskutočnila až v roku 1996 v Umeleckej besede v Bratislave, ale nestretla sa s adekvátnym ohlasom, chýbala širšia diskusia. Tá sa rozprúdila až na výstave v Benátkach v roku 1999. Prvým projektom je HELIOPOLIS (1968 - 1974), olympijské mesto v Tatrách, ktorý výrazne predbehol svoju dobu - až teraz doba dobieha ich vízie a realizujú sa koncepcie nie príliš vzdialené ich návrhom, ako je napríklad 120 km dlhá a 487 metrov vysoká stavba určená pre 5 miliónov obyvatel'ov v saudskoarabskom futuristickom meste Neom. HELIOPOLIS s obytnou plochou 3 910 000 m2 a s celou klimatizovanou superzónou, so zónami pre športoviská, zimnú a letnú turistiku či zónami ticha s prísnou rezerváciou tatranskej flóry a fauny je jeho dávnym predchodcom. Samozrejme, všetko aj s využívaním slnečnej energie. Podl'a autorov štúdia Heliopolis „nie je utópiou, ale hl'adaním syntézy medzi možnosťami a požiadavkami človeka, prírody". Kinetická koncertná sieň venovaná pamiatke Miroslava Filipa AKUSTICON (1969 - 1971) je monumentálnou hrajúcou plastikou, kde hudbu svojím pohybom vytvárajú samotní návštevníci. Alex Mlynárčik vytvoril aj jej štvrtinový fungujúci model - jeho realizácia v navrhovanej výške 18 m a s najširším priemerom 13 m dnes už nie je otázkou dostupných technológií, ale len financií. POCTA NÁDEJI A ODVAHE (1974 - 1975) vznikla na počesť kozmonauta so slovenskými koreňmi E.A.Cernana. Projekt SCARABEA (1985 - 1989) predstavuje orbitálnu vesmírnu stanicu pre 12 000 obyvatel'ov, pohybujúcu sa po vlastnej dráhe s priemerom valca 3 000 m. Realizácia podobného projektu už nie je príliš vzdialenou budúcnosťou. Rovnako dnes nie je nepredstaviteľná ani realizácia mesta ISTROPORT (1974 - 1976) so 120 000 obyvatel'mi, ktoré by sa nachádzalo priamo na Dunaji v Bratislave. Dielo ANTARCTICA (1982), venované odvahe hl'adania, predstavuje novozélandskú Scottovu základňu s pamätníkom vysokým 25 m. Celosvetový parlament - NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE ARGÍLLIA (1980 - 1994)1-by sídlil v budove na ostrove Bora Bora ned'aleko Tahiti a jeho ciel'om by bolo „odstrániť konflikty a zmieriť l'udí". Posledným projektom je E-TEMEN-AN-KI - SHERATON HOTEL BABYLON (1980 - 1994) s citáciou Breughelovho obrazu Babylonská veža.
Všetky projekty sú starostlivo a dôsledne prepracované, je v nich cítiť ruku a ducha výtvarníka i architektov, nachádzame v nich urbanistické štúdie, pohl'ady z rôznych uhlov, pôdorysy, rezy, systémy dopravných a technických zariadení, citácie artefaktov z minulosti, akými sú je napr. obraz Pietra Bruegela st., krídlo od Leonarda da Vinci, dielo Hieronyma Boscha, vajíčko Constantina Brancusiho, fotografie z posledného pristátia na mesiaci kapitána Apollo 17 E. A. Cernana atd'.
Projekty VAL výrazne predbehli svoju dobu a som presvedčený, že doteraz neboli náležite docenené. Sme radi, že ich môžeme prezentovať v Galérii Slovenského rozhlasu. Veríme, že vzbudia zaslúženú pozornosť, a tešíme sa, že ich budeme môcť reprízovať aj v galérii Kolektiv 318 v Marseille, ktorá má priestory v budove vyprojektovanej Le Corbusierom.
Ivan Jančár, 2023

1) Claude-Nicolas Ledoux (21.3.1736 Dormans sur Marne - 18.11.1806 Paríž), francúzsky architekt, urbanista, teoretik, predstaviteľ francúzskeho klasicizmu. Okrem Iného navrhol Dom poľného stražcu v Maupertuis, ktorého je využita v návrhu Národného zhromaždenia Väčšina jeho utopických projektov sa nereaiizovala, na jeho dielo nadviazali viacerí modernisti 20. storočia.


Galéria slovenského rozhlasu
Budovu slovenského rozhlasu navrhol Štefan Svetko v spolupráci so Štefanom Ďurkovičom a Barnabášom Kisslingom. Dokončili ju v roku 1983 a pravidelné vysielanie sa začalo 27. marca 1985. Budova získala titul Stavba storočia na Slovensku v kategórii spoločenské stavby a v decembri 2017 ju vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku SR. Na jej prízemísa nachádza vel'koryso koncipovaná Galéria Slovenského rozhlasu.
Prvá zásadná výstava, ktorá sa tu konala, mala názov Nový slovenský obraz a uskutočnila sa v rámci Dni novej slovenskej hudby v roku 1988. Výstava v koncepcii Zuzany Bartošovej predstavila viacerých výtvarníkov neoficiálnej výtvarnej scény. V tom istom roku sa konala aj výstava Slovenská fotografia osemdesiatych rokov 20. storočia vo výbere Aurela Hrabušického a Václava Maceka. V d'alších rokoch nasledovalo niekol'ko kvalitných výstav v rámci mesiaca fotografie: World Press Photo 1993 (1993), Britská dokumentárna fotografia 1983 - 1993 (1994), Obraz a znak (1997), Súčasná lotyšská fotografia (1998), lan Patrick: Denník mimozemštána (1999) či Slovenskí absolventi FAMU (2000). V roku 1990, v rámci festivalu Nová slovenská hudba, galéria usporiadala výstavu Interpretácie a reinterpretácie, ktorú na základe dlhodobého výskumu pripravila Jana Geržová. Pri príležitosti 80. výročia založenia Slovenského rozhlasu sa v roku 2006 uskutočnila výstava sochárov zo zbierok Slovenskej národnej galérie v koncepcii Kataríny Bajcurovej, ktorá predstavila diela Jozefa Kostku, Rudolfa Uhra, Jozefa Jankoviča, Vladimíra Kompánka a Juraja Meliša. Po nainštalovaní stálej expozície o dejinách rozhlasu však nastalo pomerne dlhé obdobie, počas ktorého prepojenie muzeálnych a galerijných výstav nebolo príliš šťastné. Výstavy mali vel'mi kolísavú úroveň, neviedla sa o nich archívna dokumentácia. A pritom tie možnosti! Nádherná výstavná plocha s rozlohou viac ako 1 350 metrov štvorcových, prepojenie s koncertnými sálami, propagácia redaktormi rádia i televízie... Radi by sme využili tento vel'ký potenciál a napinili výstavný program kvalitnými titulmi, ktoré galériu napinia milovníkmi dobrého umenia a zabezpečia jej vysoké renomé.
Súčasťou vzdelávacej funkcie galérie je systematické rozvíjanie programov prostredníctvom diskusiŕ o umení, prednášok, komentovaných prehliadok, workshopov a "hands-on" aktivít zameraných na rodiny, školy, pedagógov, dospelých, seniorov a špecifické skupiny návštevníkov a hostí nielen z Bratislavy. V neposlednom rade chce galéria svojou rozšírenou výstavnou a vzdelávacou ponukou slúžit zamestnancom Rozhlasu a televízie Slovenska. Galéria plánuje do dialógu zapojiť aj okolité miestne komunity a urbanizmus mesta, ktorému pyramída dominuje a určuje jeho jedinečný génius loci, preto do svojej ponuky zaradí okrem aktivit k jednotlivým výstavám aj programy venované samotnej budove.
V duchu nadčasovej idey Štefana Svetka sa už samotným vstupom do budovy ocitáme v umeleckom diele s vlastným mikrokozmom. On sám ju symbolicky prirovnal k malému Guggenheimovmu múzeu, centru určenému pre syntézu rôznych druhov umení, a našou snahou je prispieť k napĺňaniu tejto vízie.
PhDr. Ivan Jančár Projektový manažér Galéria Slovenského rozhlasu
Mgr. Daniela Čarná, PhD. Galerijná pedagogička Galéria Slovenského rozhlasu
0 komentářů
přidat komentář