Ľudovít Kupkovič
Biografie
Ľudovít „Lajo“ Kupkovič je umelec, architekt, fotograf, dizajnér, grafik a v mladosti úspešný atlét a reprezentant Československa v skoku do diaľky a trojskoku.
Narodil sa na Záhorí v mestečku Holíč. Keď mal 6 rokov, rodičia sa presťahovali do Žiliny a odvtedy je Žilinčan „ako repa“. Ročníky strednej školy a gymnázia prežil v krásnej a slávnej secesnej budove žilinskej reálky. Počas stredoškolského štúdia jeho najsilnejšou emóciou bola láska k športu. Jeho najväčšou láskou bola kráľovná športu – atletika. Začínal v atletickom oddiele Dynamo Žilina v r. 1957 pod vedením trénera Vlastimila Holíka. O rok neskôr ako dorastenec vybojoval titul majstra Slovenska v trojskoku výkonom 13,20 m. Po maturite pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, odbor architektúra. V športe pokračoval vo vysokoškolskom klube Slávia Bratislava SVŠT. V r. 1962 zvíťazil na slovenskej univerziáde v trojskoku v novom slovenskom dorasteneckom rekorde 14,38 m. O dva roky neskôr v r. 1964 vytvoril výkonom 14,72 m slovenský juniorský rekord. V r. 1965 dominoval na majstrovstvách Československa v hale čs. halovým juniorským rekordom 722 cm v skoku do diaľky. Následne ako prvý Slovák v histórii prekonal pätnásťmetrovú hranicu v trojskoku a výkonom 15,18 m utvoril v Bratislave slovenský rekord dospelých. V skoku do diaľky a trojskoku reprezentoval Československo v medzištátnych stretnutiach v atletike proti Rumunsku, Poľsku a Maďarsku.
Po skončení štúdia absolvoval vojenskú prezenčnú službu v Dukle Banská Bystrica a v jej drese pretekal v I. celoštátnej lige. Po návrate z vojenčiny v rokoch 1968 – 69 reprezentoval materský oddiel ZVL Žilina. Po zranení zanechal aktívnu činnosť. V roku 1968 začal pracovať ako architekt v Stavoprojekte Žilina, kde vytvoril viaceré zaujímavé projekty bytových, spoloočenských, občianskych a kultúrnych stavieb v meste Žilina a v celom Československu. V r. 1969 projektoval stavbu a interiéry Slovenskej koliby v Prahe so spoluautorom Otom Sedlákom. V r. 1974 – 1995 v skupine prospektívnej architektúry VAL s V. Meckovou a A. Mlynárčikom navrhli pamätník E. A. Cernana, potomka slovenských vysťahovalcov z Vysokej nad Kysucou, ktorý 10. decembra 1972 pristál na Mesiaci s misiou APOLLO 17. V roku 1986 bolo odovzdané do užívania jeho životné dielo – Športová hala Žilina, prezývaná „korytnačka“, ktorá slúžila nielen pre všetky halové športy, ale aj veľtrhy, výstavy, koncerty a rôzne spoločenské podujatia. Zväz slovenských architektov ho ocenil spoločne so statikom strešnej konštrukcie cenou za najlepšiu architektúru roku 1986. Hala slúžila svojmu účelu menej ako 20 rokov. „Nikdy som si nemyslel, že moje najväčšie dielo zahynie skôr ako ja,“ hovorí so smútkom v hlase samotný oslávenec. V r. 1988 bola podľa jeho projektu zrealizovaná elegantná mestská športová hala v Považskej Bystrici.
Ľudovít „Lajo“ Kupkovič je umelec, architekt, fotograf, dizajnér, grafik a v mladosti úspešný atlét a reprezentant Československa v skoku do diaľky a trojskoku.
Narodil sa na Záhorí v mestečku Holíč. Keď mal 6 rokov, rodičia sa presťahovali do Žiliny a odvtedy je Žilinčan „ako repa“. Ročníky strednej školy a gymnázia prežil v krásnej a slávnej secesnej budove žilinskej reálky. Počas stredoškolského štúdia jeho najsilnejšou emóciou bola láska k športu. Jeho najväčšou láskou bola kráľovná športu – atletika. Začínal v atletickom oddiele Dynamo Žilina v r. 1957 pod vedením trénera Vlastimila Holíka. O rok neskôr ako dorastenec vybojoval titul majstra Slovenska v trojskoku výkonom 13,20 m. Po maturite pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, odbor architektúra. V športe pokračoval vo vysokoškolskom klube Slávia Bratislava SVŠT. V r. 1962 zvíťazil na slovenskej univerziáde v trojskoku v novom slovenskom dorasteneckom rekorde 14,38 m. O dva roky neskôr v r. 1964 vytvoril výkonom 14,72 m slovenský juniorský rekord. V r. 1965 dominoval na majstrovstvách Československa v hale čs. halovým juniorským rekordom 722 cm v skoku do diaľky. Následne ako prvý Slovák v histórii prekonal pätnásťmetrovú hranicu v trojskoku a výkonom 15,18 m utvoril v Bratislave slovenský rekord dospelých. V skoku do diaľky a trojskoku reprezentoval Československo v medzištátnych stretnutiach v atletike proti Rumunsku, Poľsku a Maďarsku.
Po skončení štúdia absolvoval vojenskú prezenčnú službu v Dukle Banská Bystrica a v jej drese pretekal v I. celoštátnej lige. Po návrate z vojenčiny v rokoch 1968 – 69 reprezentoval materský oddiel ZVL Žilina. Po zranení zanechal aktívnu činnosť. V roku 1968 začal pracovať ako architekt v Stavoprojekte Žilina, kde vytvoril viaceré zaujímavé projekty bytových, spoloočenských, občianskych a kultúrnych stavieb v meste Žilina a v celom Československu. V r. 1969 projektoval stavbu a interiéry Slovenskej koliby v Prahe so spoluautorom Otom Sedlákom. V r. 1974 – 1995 v skupine prospektívnej architektúry VAL s V. Meckovou a A. Mlynárčikom navrhli pamätník E. A. Cernana, potomka slovenských vysťahovalcov z Vysokej nad Kysucou, ktorý 10. decembra 1972 pristál na Mesiaci s misiou APOLLO 17. V roku 1986 bolo odovzdané do užívania jeho životné dielo – Športová hala Žilina, prezývaná „korytnačka“, ktorá slúžila nielen pre všetky halové športy, ale aj veľtrhy, výstavy, koncerty a rôzne spoločenské podujatia. Zväz slovenských architektov ho ocenil spoločne so statikom strešnej konštrukcie cenou za najlepšiu architektúru roku 1986. Hala slúžila svojmu účelu menej ako 20 rokov. „Nikdy som si nemyslel, že moje najväčšie dielo zahynie skôr ako ja,“ hovorí so smútkom v hlase samotný oslávenec. V r. 1988 bola podľa jeho projektu zrealizovaná elegantná mestská športová hala v Považskej Bystrici.
Žilinský Večerník, 16.5.2023
