Eugen Kramár

Eugen Kramár sa narodil 5. mája 1914 v Devičom, okr. Zvolen v rodine evanjelického farára. Štúdiá ukončil v Prahe v r. 1938. V spolupráci so Š. Lukačovičom navrhli v 40. rokoch rad významných diel, medzi ktoré patria banka a Divadlo P. O. Hviezdoslava, Poštový palác, administratívna budova bývalého Povereníctva lesov, Geologický ústav D. Štúra, tzv. Fond národnej obnovy, riaditeľstvo polície – všetky v Bratislave; Národná banka v Trenčíne, nemocnica v Myjave, mnohé základné školy atď.
V roku 1950 bol uväznený, v roku 1960 bol rehabilitovaný, následne pôsobil v Košiciach, kde vypracoval projekty viacerých stavieb k Majstrovstvám sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970.
 Mal významný podiel na založení združených ateliérov pri Zväze slovenských architektov.
Do roku 1972 navrhol ešte autocamp a hotel URÁN v Tatranskej Lomnici, Dom potravín na Šírave, kolibu na Soroške.
Normalizácia neobišla ani jeho – až do Nežnej revolúcie sa mu na ŠPTU neušla žiadna významná úloha.
V roku 1990 mu novozaložený Spolok architektov Slovenska udelil Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo.