Rekonštrukcia domu smútku v Dunajskej Strede
V roku 2016 mesto Dunajská Streda vyhlásilo verejnú architektonickú súťaž na rekonštrukciu Domu Smútku na mestskom cintoríne. Do súťaže sa zapojilo 5 architektonických týmov. Účasť v súťaži som ja osobne ako rodák z Dunajskej Stredy zobral ako morálnu povinnosť a výzvu. Na základe rozhodnutia, že sa súťaže zúčastním som oslovil kolegu žijúceho a posobiaceho v Českej republike, s ktorým dlhodobo spolupracujem a on s touto výzvou súhlasil. Porota s medzinárodnou účasťou náš návrh vyhodnotila ako víťazný a boli sme oslovení aby sme spracovali štúdiu, v ktorej sme dopresnili a doriešili to na čo v súťažnom návrhu nebol priestor. Následoval jednostupňový realizačný projekt, na základe ktorého bolo vydané stavebné povolenie, no a našu myšlienku sme dotiahli v projekte interiéru, v ktorom sme okrem iného detailne doriešili aj interiérové vybavenie.
Objekt bol pôvodne riešený ako niekoľko hmot priradených k sebe, pričom tá stredná bola objemovo najvačšia. Z čelného pohľadu bol symetrický a pri pohľade od vstupu do areálu cintorína tak pôsobil až monumentálne.
Počas posledných desaťročí bolo v zadnej časti objektu prevedených množstvo zásahov, ako napr. dostavba toaliet pre verejnosť, respektíve úprava čelnej fasády, ktoré nezmenili jeho celkový charakter.
Po technickej stránke bol však objekt v havarijnom stave. Technológie boli zastaralé a mnohé v podstate nefunkčné. Z tohto hľadiska bol určite najvyšší čas pristúpiť k jeho kompletnej rekonštrukcii.
Od začiatku nám bolo jasné, že náš koncept musí rešpektovať pôvodné hmotové členenie objektu. Pozornosť sme tak obrátili na priečelie objektu, kam sme navrhli výraznú horizontálu vo forme prestřešenia - markízy, ktorá návštevníkov chráni pred nepriazňou počasia a pred slnkom. Členenie priečelia sme zjednodušili odstránením vertikálnych pilierov, ktoré nemali nosnú funkciu. Výplne otvorov ako aj strešný plášť boli boli vymenené za nové a prisposobené upravenej dispozíci hlavne v zázemí objektu. Celý objekt bol zateplený vrstvou tepelnej izolácie a opatrený novými omietkami.
Najvýraznejšie zmeny prebehli v interiéri. Povodne sa pri obradoch používala centrálna obradná sieň spolu s jednou s bočných siení, ktoré boli prepojené dvomi otvormi. Druhá bočná sieň bola využívaná ako sklad. V novom riešení sme funkčne prepojili všetky 3 obradné siene garážovateľnými mobilnými priečkami. Vďaka tomu vznikla možnosť používať ich spoločne ako jeden priestor pri vačších obradoch alebo vyčleniť len hlavnú sieň pre menší obrad.
Pôvodne mala centrálna loď vodorovný plochý podhľad, ktorý svojou plochou pôsobil v priestore stiesňujúco. Z poskytnutých podkladov sme usúdili, že priestor nad týmto podhľadom má podstatne vyšší architektonický potenciál a navrhli sme tak najvýraznejší zásah do objektu - vybúranie výrazného strešného svetlíka v osi hlavnej lode. Dostali sme tým do hlavného priestoru svetlo v jeho takmer až spirituálnej forme. Toto riešenie reflektuje aj riešenie stropov, ktoré sme zjednotili na jednu výškovú úroveň, ktorá sa v priestore hlavnej siene pozvoľne dvíha k zdroju svetla - strešnému svetlíku. Podhľad je vytvorený ako akustický z bielych hliníkových lamiel od f. Hunter and Douglas.
Interiér sme riešili prevažne v prírodných materiáloch.
Objekt bol vybavený novými technológiami riadenia osvetlenia od spoločnosti LUTRON, ozvučenia, klimatizácie a temperovania.
Náročnou časťou realizácie boli zásahy do nosných konštrukcií ako prepojenie medzi sieňami, otvorenie stropu pre svetlík a realizácia relatívne veľkej markízy podopretej len v dvoch bodoch. Vzhľadom , na fakt, že sa jednalo o rekonštrukciu nebolo isté či budú takéto vážne záshy do konštrukcie vobec realizovateľné. Po statickom posúdení odkrytých konštrukcií sa to ale nakoniec podarilo.
Rozdiel medzi súťažným návrhom a realizáciou je minimálny. Zmeny, ktoré prebehli mali skor praktický charakter a niektoré boli iniciované z našej strany. Jednalo sa napríklad o riešenie markízy, ktorú sme povodne navrhli ako presklenú. Nakoniec sme sa však zhodli, že vzhľadom na nutnú častú údržbu to nebude vhodným riešením. Investor toto akceptoval a realizovala sa s plnou výplňou. Podobne sme preriešili otázku troch hlavných dverí do obradných siení a po vzájomnej dohode s investorom a realizačnou firmou boli osadené dvere s čírym presklením v hliníkových rámoch. Tým sa podarilo docieliť lepšie optické prepojenie interiéru s exteriérom.
Objekt bol pôvodne riešený ako niekoľko hmot priradených k sebe, pričom tá stredná bola objemovo najvačšia. Z čelného pohľadu bol symetrický a pri pohľade od vstupu do areálu cintorína tak pôsobil až monumentálne.
Počas posledných desaťročí bolo v zadnej časti objektu prevedených množstvo zásahov, ako napr. dostavba toaliet pre verejnosť, respektíve úprava čelnej fasády, ktoré nezmenili jeho celkový charakter.
Po technickej stránke bol však objekt v havarijnom stave. Technológie boli zastaralé a mnohé v podstate nefunkčné. Z tohto hľadiska bol určite najvyšší čas pristúpiť k jeho kompletnej rekonštrukcii.
Od začiatku nám bolo jasné, že náš koncept musí rešpektovať pôvodné hmotové členenie objektu. Pozornosť sme tak obrátili na priečelie objektu, kam sme navrhli výraznú horizontálu vo forme prestřešenia - markízy, ktorá návštevníkov chráni pred nepriazňou počasia a pred slnkom. Členenie priečelia sme zjednodušili odstránením vertikálnych pilierov, ktoré nemali nosnú funkciu. Výplne otvorov ako aj strešný plášť boli boli vymenené za nové a prisposobené upravenej dispozíci hlavne v zázemí objektu. Celý objekt bol zateplený vrstvou tepelnej izolácie a opatrený novými omietkami.
Najvýraznejšie zmeny prebehli v interiéri. Povodne sa pri obradoch používala centrálna obradná sieň spolu s jednou s bočných siení, ktoré boli prepojené dvomi otvormi. Druhá bočná sieň bola využívaná ako sklad. V novom riešení sme funkčne prepojili všetky 3 obradné siene garážovateľnými mobilnými priečkami. Vďaka tomu vznikla možnosť používať ich spoločne ako jeden priestor pri vačších obradoch alebo vyčleniť len hlavnú sieň pre menší obrad.
Pôvodne mala centrálna loď vodorovný plochý podhľad, ktorý svojou plochou pôsobil v priestore stiesňujúco. Z poskytnutých podkladov sme usúdili, že priestor nad týmto podhľadom má podstatne vyšší architektonický potenciál a navrhli sme tak najvýraznejší zásah do objektu - vybúranie výrazného strešného svetlíka v osi hlavnej lode. Dostali sme tým do hlavného priestoru svetlo v jeho takmer až spirituálnej forme. Toto riešenie reflektuje aj riešenie stropov, ktoré sme zjednotili na jednu výškovú úroveň, ktorá sa v priestore hlavnej siene pozvoľne dvíha k zdroju svetla - strešnému svetlíku. Podhľad je vytvorený ako akustický z bielych hliníkových lamiel od f. Hunter and Douglas.
Interiér sme riešili prevažne v prírodných materiáloch.
Objekt bol vybavený novými technológiami riadenia osvetlenia od spoločnosti LUTRON, ozvučenia, klimatizácie a temperovania.
Náročnou časťou realizácie boli zásahy do nosných konštrukcií ako prepojenie medzi sieňami, otvorenie stropu pre svetlík a realizácia relatívne veľkej markízy podopretej len v dvoch bodoch. Vzhľadom , na fakt, že sa jednalo o rekonštrukciu nebolo isté či budú takéto vážne záshy do konštrukcie vobec realizovateľné. Po statickom posúdení odkrytých konštrukcií sa to ale nakoniec podarilo.
Rozdiel medzi súťažným návrhom a realizáciou je minimálny. Zmeny, ktoré prebehli mali skor praktický charakter a niektoré boli iniciované z našej strany. Jednalo sa napríklad o riešenie markízy, ktorú sme povodne navrhli ako presklenú. Nakoniec sme sa však zhodli, že vzhľadom na nutnú častú údržbu to nebude vhodným riešením. Investor toto akceptoval a realizovala sa s plnou výplňou. Podobne sme preriešili otázku troch hlavných dverí do obradných siení a po vzájomnej dohode s investorom a realizačnou firmou boli osadené dvere s čírym presklením v hliníkových rámoch. Tým sa podarilo docieliť lepšie optické prepojenie interiéru s exteriérom.
0 comments
add comment
