Pradiareň 1900

Pradiareň 1900 je názov projektu konverzie historickej budovy Pradiarne a Silocentrály, ktoré sú jedinou zachovanou časťou historickej Uhorskej cvernovej továrne.
Budova predstavovala na prahu 20. storočia výtvarný a konštrukčný vrchol dobovej industriálnej architektúry. Dlhé roky bola jej výnimočnosť dobre zamaskovaná neskoršími úpravami fasád a rôznymi utilitárnymi prístavbami.
Pôvodná architektúra kombinovala funkčne orientovanú jednoduchosť, ohlasujúcu budúci nástup funkcionalizmu a dekoratívnu vrstvu historizujúcich architektonických článkov, vzdávajúcu hold odznievajúcemu romantizmu.
Rozľahlú štvorpodlažnú budovu Pradiarne, postavenú v troch etapách v rokoch 1902-1912, charakterizuje otvorená halová dispozícia. Objekt dokumentuje búrlivý rozvoj stavebných konštrukcií v tomto období. Tri podlažia z rokov 1902-1905 tvoria tehlové obvodové múry a  unikátna konštrukcia s liatinovými stĺpmi, stropmi s oceľovými nosníkmi a klenbovými poliami z utĺkaného betónu. Obvodové múry najvyššieho podlažia z roku 1912 sú už realizované ako železobetónový skelet s monolitickým stropom a výplňou z dutých tehál.
Spolu s prvou etapou Pradiarne vznikol priliehajúci objekt Silocentrály, ktorý slúžil ako energocentrum celého areálu. Pôvodne bol koncipovaný pre umiestnenie parného stroja na pohon technológií v Pradiarni, napokon však parný stroj nahradili motorgenerátory na výrobu elektrickej energie. Technologickú sálu – nosný priestoror Silocentrály – prestropovala veľkorozponová drôtobetónová doska. Strop, zavesený na dvojúrovňovej nitovanej priehradovej konštrukcii s oblúkom, definoval charakteristický tvar strechy. V architektúre dominovali výrazné oceľové okná s typickým industriálnym členením a architektonické články z režných tehál.
Pri úvahách, ako pristúpiť k obnove tejto priemyselnej pamiatky sme v prvom rade stáli pred úlohou očistiť pôvodnú architektúru od neskorších nánosov a nasledovne hľadať najvhodnejší spôsob, ako do nej vložiť nové funkcie a technológie, pri zachovaní ducha a hodnôt originálu. Samozrejmosťou bolo odstránenie novších prístavieb a obnova pôvodných halových priestorov. Návrat k autentickému výrazu podporila výmena okien zo šesťdesiatych rokov za tvarové kópie pôvodných výplní s oblúkovým nadpražím a rekonštrukcia odstránených architektonických článkov fasády. Autentickosť podčiarklo aj použitie zachovaných originálnych výplní v niektorých častiach Pradiarne a Silocentrály.
Nové funkčné využitie – administratíva s obchodom a službami na prízemí – si vyžiadalo vloženie nových prvkov do pôvodnej halovej dispozície. Snažili sme sa nenarušiť unikátny priestorový pocit. Zvolili sme kombináciu vertikálnych prvkov nových výťahových a technologických šachiet a výrazného vloženého horizontálneho mezanínu, pod ktorým sú sústredené všetky nevyhnutné hygienické, technické a iné obslužné priestory. Všetko je sústredené do jedného pozdĺžneho modulu, zvyšok priestoru zostáva voľný. Mezanín otvára nové atraktívne pohľady na interiér aj výhľady cez veľké okná do exteriéru.
Ťažisko prízemia Pradiarne tvorí vstupná hala, prepájajúca Svätoplukovu ulicu a novovznikajúce námestie, obchodné priestory spája interiérová pasáž. Deliace priečky sú v maximálnej miere transparentné. Najväčším zásahom v Silocentrále je nahradenie pôvodného spojovacieho traktu s Pradiarňou transparentnou presklenou konštrukciou s novým schodiskom, prepájajúcim všetky úrovne. Medzi výrazné prvky patrí tiež čiastočne zavesená plošina, vložená do priestoru pôvodnej technologickej haly.
Obnovený exteriér charakterizuje biela fasáda, kontrastujúca s okennými výplňami v originálnej zelenej farbe. Silocentrála si zachovala pôvodný výraz z roku 1902. Hrubozrnnú omietku dopĺňajú prvky z režného tehlového muriva. Nové otvory sú farebne odlíšené, akcentuje ich výrazné rámovanie z oceľových plechov.