V Belehrade narodený architekt navrhol pre mesto, v ktorom strávil detstvo viacero stavieb. Pri jednej z nich, konkrétne Vile Urbane bol v roku 2010 realizovaný projekt lávky pre peších. Most dostal familiárne pomenovanie ako Žitný, podľa neďalekého námestia /Ambrožev trg/. Medzi rokmi 1876-98 sa predajné námestie volalo Žitni trg. Most je situovaný medzi nábrežiami Poljanski nasip a Petkovškovo nabrežje východne od centra mesta. Má prepojenie na prieluku pešej ulice Trubarjeva cesta, z pohľadu ktorej je mierne natočený. Tomuto pohľadu dominuje elegancia mierne prehnutej lávkovej mostovky. 36 m premostenie má 3,8 m šírku. Kompozične je zložený z dvoch protiľahlých pásov, ktorých nesymetrickým preložením sa v strede vytvoril rozšírený priestor doplnený osovo položenými lavičkami. Lavičky v kamennom prevedení, dlhom vykonzolovaní, klinovitom ukončení. V práci architekta hlásiaceho sa k podstate architektúry, v uplatnení tektoniky, s dôrazom na materialovosť a v prevedení kvalitného detailu prirodzený prístup. Vytvorené exponované miesto vytvára nezvyčajný pohľad na rieku Ljubljanica. V kontraste s úzkymi líniovými ulicami medzi blokovou zástavbou prispieva k dotvoreniu charakteru tejto časti mesta. Z malej plochy sa podarilo získať maximum. Tie iste lavičky, v priečnom smere sú osadené na hrane severného nábrežia. Na úzkej vozovke tejto strany je nástup na most vytvorený núteným osadením prefabrikovaných palisád, čo celkový dojem poškodzuje. Lávka, ako aj časť nástupného priestoru je vyložená kamennými dlaždicami v hre sivastých odtieňov. V bočniciach rámového prevedenia je osadené trúbkovité zábradlie, pod ktorým sa striedajú plochy sklenených platní s výplňou pletiva. V noci je most podsvietený zeleným svetlom. K pešej lávke sú citlivo zakomponované stupňovité hľadiská s krátkou konzolou nad riekou. Ich osadením na protiľahlých brehoch a opačných stranách sa dosiahla polarita znásobená použitím povrchového materiálu. Povrch severnej zdobia laťovky tropického dreva, druhá je odliata v chladnom betóne. Harmonicky zakomponované elementy sú dielom slovinskej architektky Bredy Bizjak. Pridané stavby si nevytvárajú autonómiu, podporujú most a vzájomne vytvárajú celok. Južné hľadisko je doplnené o mobilný pontón, ktorý slúži ako prístavisko riečnych lodí a hasičská čerpacia stanica. Oba návrhy a ich kompozičná jednotnosť prispeli k oživeniu odľahlejšej časti centra Ľubľany a zároveň vytvorili kvalitný mestský priestor.
