Dom kultúry v Bojniciach na hlavnom námestí
Projekty budovy a interiérov: Projektový ústav kultúry Bratislava, 1975
Projekty sadovníckych úprav: Ing. Dana Marcinková
Stavbu realizoval: Priemstav Prievidza
Interiéry: Drevárske výrobné družstvo Prievidza
Drevennú plastiku vo vstupnom vestibule riešil Akad. soch. Andrej Goliáš
Tapisérie vo vstupnom vestibule a javiskovú oponu v spoločenskej sále pre kino, divadlo, koncerty, kongresy riešila Priemysl. výtvar. Slávka Pecháčková
Bojnice sú po celý rok vyhľadávaným kúpeľnorekreačným a turistickým mestom pre svoje liečivé pramene s kúpeľnou klientelou, pre najznámejší romantický zámok na vyvýšenine, dominujúci krajine Horného Ponitria so státisícami ročných návštevníkov, pre svoju najstaršiu zoologickú záhradu na Slovensku, parky a lesopark. Realizáciou Domu kultúry v centre mesta na historickom hlavnom námestí dostali Bojnice aj reprezentatívny stánok pre kultúrny a spoločenský život domácich obyvateľov, kúpeľných hostí a návštevníkov.
Podmienkou bolo nadviazať na historické členenie zástavby námestia s hmotami prízemných a jednoposchodových budov v páskovanej urbanistickej štruktúre pozemkov, dodržať stavebnú čiaru námesta a riešením umožniť postupnú etapovú realizáciu výstavby.
Dom kultúry navrhla Ing. arch. Milica Marcinková podľa požiadaviek v roku 1975 so sálou pre zhromaždenia, kongresy, kino, divadlo a koncerty so stúpajúcou podlahou a estrádnou sálou s rovnou podlahou pre estrády, oslavy, zábavy a spoločenské tance. Bufet a šatňa v strede prevádzok slúžia obom sálam. Priestory vedenia sú v samostatnej hmote. Pred obomi sálami sú kryté vstupné predpriestory na stretanie návštevníkov pred a po programoch, výhodné vždy, ale najmä pri nepohode počasia. Sú oddelené od predsálí-vestibulov bezrámovými celosklennými stenami so vstupmi.Vzniká tak prelínanie vonkajších priestorov s vnútornými. Čelná fasáda s príchodmi a vstupmi je orientovaná do priestoru námestia s parkom vinúcim sa celým námestím. Na steny exteriéru aj s prechádzaním do interiérov bol použitý výtvarne pôsobiaci reliéfny štrukturálny keramický obklad pieskovo bielej a tehlovo červenej farby.
Zväz slovenských architektov udelil v roku 1982 cenu Zväzu za architektonické riešenie a starostlivosť pri realizácii. V roku 1983 bola dokumentácia architektúry vystavená na Medzinárodnej výstave architektúry Interarch v Sofii poriadanej bulharskými architektonickými inštitúciami a Medzinárodnou úniou architektúry UIA 6.-12.6.1983 a publikovaná na stranách 127-130 v katalógu Medzinárodnej výstavy Interarch.
Budova stále slúži svojmu účelu, avšak niektoré užívateľské zásahy do objektu sú nevhodné a poškodili pôvodné riešenia architektúry.
Projekty sadovníckych úprav: Ing. Dana Marcinková
Stavbu realizoval: Priemstav Prievidza
Interiéry: Drevárske výrobné družstvo Prievidza
Drevennú plastiku vo vstupnom vestibule riešil Akad. soch. Andrej Goliáš
Tapisérie vo vstupnom vestibule a javiskovú oponu v spoločenskej sále pre kino, divadlo, koncerty, kongresy riešila Priemysl. výtvar. Slávka Pecháčková
Bojnice sú po celý rok vyhľadávaným kúpeľnorekreačným a turistickým mestom pre svoje liečivé pramene s kúpeľnou klientelou, pre najznámejší romantický zámok na vyvýšenine, dominujúci krajine Horného Ponitria so státisícami ročných návštevníkov, pre svoju najstaršiu zoologickú záhradu na Slovensku, parky a lesopark. Realizáciou Domu kultúry v centre mesta na historickom hlavnom námestí dostali Bojnice aj reprezentatívny stánok pre kultúrny a spoločenský život domácich obyvateľov, kúpeľných hostí a návštevníkov.
Podmienkou bolo nadviazať na historické členenie zástavby námestia s hmotami prízemných a jednoposchodových budov v páskovanej urbanistickej štruktúre pozemkov, dodržať stavebnú čiaru námesta a riešením umožniť postupnú etapovú realizáciu výstavby.
Dom kultúry navrhla Ing. arch. Milica Marcinková podľa požiadaviek v roku 1975 so sálou pre zhromaždenia, kongresy, kino, divadlo a koncerty so stúpajúcou podlahou a estrádnou sálou s rovnou podlahou pre estrády, oslavy, zábavy a spoločenské tance. Bufet a šatňa v strede prevádzok slúžia obom sálam. Priestory vedenia sú v samostatnej hmote. Pred obomi sálami sú kryté vstupné predpriestory na stretanie návštevníkov pred a po programoch, výhodné vždy, ale najmä pri nepohode počasia. Sú oddelené od predsálí-vestibulov bezrámovými celosklennými stenami so vstupmi.Vzniká tak prelínanie vonkajších priestorov s vnútornými. Čelná fasáda s príchodmi a vstupmi je orientovaná do priestoru námestia s parkom vinúcim sa celým námestím. Na steny exteriéru aj s prechádzaním do interiérov bol použitý výtvarne pôsobiaci reliéfny štrukturálny keramický obklad pieskovo bielej a tehlovo červenej farby.
Zväz slovenských architektov udelil v roku 1982 cenu Zväzu za architektonické riešenie a starostlivosť pri realizácii. V roku 1983 bola dokumentácia architektúry vystavená na Medzinárodnej výstave architektúry Interarch v Sofii poriadanej bulharskými architektonickými inštitúciami a Medzinárodnou úniou architektúry UIA 6.-12.6.1983 a publikovaná na stranách 127-130 v katalógu Medzinárodnej výstavy Interarch.
Budova stále slúži svojmu účelu, avšak niektoré užívateľské zásahy do objektu sú nevhodné a poškodili pôvodné riešenia architektúry.
0 comments
add comment
