Spořitelna Campo Manin

Palazzo Nervi-Scattolin sa nachádza na námestí Campo Manin, v časti San Marco v centre Benátok. Budova nesie meno architektov poverených dizajnom - Piera L. Nerviho a Andrea Scattolina. Nahradila pôvodnú Cassa di Risparmio di Venezia z roku 1883. V roku 1970 bol predstavený jej prvý návrh, ktorý sa stretol aj s odporom verejnosti. Najväčšiu diskusiu rozprúdil zámer zbúrať pôvodnú budovu a plán zrealizovať dve podzemné podlažia v úrovni 4,8 a 1,6 m pod priemernou hladinou mora. Nakoniec však bola budova v roku 1972 oficiálne otvorená a dodnes slúži ako centrála Benátskej sporiteľne.
Architekti vo svojom návrhu odmietli pôvodné tvaroslovie, takzvaného štýlu „Falso antico“, a preto je najvýznamnejšia časť paláca, fasáda otočená na námestie Campo Manin, v ostrom kontraste s fasádami ostatných budov z 19. storočia, ktoré toto námestie lemujú. Architektom išlo o návrh súčasnej budovy, vysokej architektonickej a technickej úrovne.
Tri poschodia vysoký Palazzo Nervi-Scattolin zdobia bronzové vstupné dvere od sochára Simona Benettona. Vzhľad fasády otočenej k námestiu Campo Manin sa v skutočnosti značne líši od pôvodného zámeru architektov. Zadná fasáda otočená smerom k námestiu San Luca zachováva pôvodné línie z 18. storočia a zostáva tak v harmónii s okolitými budovami.
Interiér je výsledkom architektonicky odvážneho projektu P. L. Nerviho. Prízemie je vďaka použitiu železobetónovej skeletovej konštrukcie úplne oslobodené od nosných stien. Charakteristickým prvkom interiéru je predovšetkým grandiózne špirálovité schodisko z ocele, dreva a železobetónu. Interiér dotvárajú dve sochárske diela Artura Martiniho z roku 1910 a mnoho obrazov vystavených v sálach paláca. Medzi nimi napríklad Rada bohov od umelca Benátskej školy Tintoretta alebo Posledný rozsudok od G. Tiepola.