Polyfunkčný dom Konventná
Investorom zrealizovaná architektonická súťaž preverila, že miera zastavania parcely pozitívne ovplyvňuje a doplňuje riešené územie, dotvára a sceľuje priestory ulice a dvorov.
Objekt sa do ulice zapája dodržaním uličnej čiary. Vo dvore sa prispôsobuje svetlotechnickým možnostiam priestoru. Hranu uličnej rímsy nebolo možné v celom rozsahu dodržať z dôvodov hygienických noriem svetlotechniky, vyplývajúcich z obytných funkcií priestorov na náprotivnej strane.
Kľúčovou architektonickou otázkou polyfunkčného domu na Konventnej ulici je voľba takých postupov, ktoré na jednej strane reagujú na historizujúci kontext miesta stavby, jeho najbližšieho okolia i priľahlých ulíc a ktoré zároveň jednoznačne identifikujú jeho architektúru ako dnešnú, súčasnú.
Neoklasicistné, neorenesančné i eklektické architektúry tohto prostredia majú niekoľko výrazných spoločných čŕt, umocnených jednotným vokabulárom architektonických tvaroslovných prvkov. Vysoký rád fasádnych travé (pochádzajúci predovšetkým z vtedy obvyklých veľkých konštrukčných podlažných výšok) príbuznú okennú osovú modularitu (vertikalizujúcu tieto vedľa seba radené travé), výraznú jednotnú tektonickú horizontálnu osnovu. Táto pozostáva z vrstvenia parteru ako soklovej podnože, nesúcej výzdobou akcentovanú zónu 2. a 3. nadzemného podlažia s piano nobile a 4. nadzemné podlažie s doznievajúcou zdobnosťou, ako i pokračovanie na 5., 6., 7. NP v zalomenej streche. Jej zalomenie a sklon plne korešponduje s okolitými strechami charakteristickými pre Staré mesto. Sú to všetko architektúry plných plôch stien s otvormi. Tieto otvory (okná) sú podľa tektonickej hierarchie spravidla bohato reliéfne zdobené v zmysle klasicizujúceho kánonu. Charakteristickú "bohatosť“ okna sa tento návrh pokúša interpretovať súčasnými nástrojmi, ktorá smerom nahor abstrahuje.
Bohatá reliéfnosť priečelí je jednotiaco charakteristická pre toto prostredie. Účinok zvolenej plasticity je umocnený tým, že vzhľadom na relatívne úzke ulice sú tieto priečelia vnímané spravidla z ostrých uhlov. Sú to všetko architektúry omietaných povrchov.
Miesto navrhovanej stavby je osobitné tým, že po bokoch susedí s diametrálne odlišnými priečeliami. Sprava je to spomínaná historizujúca, silne reliéfna architektúra vysokého rádu. Zľava bytový dom racionálneho nezdobného charakteru z 50. - 60. rokov minulého storočia, s úplne bezreliéfnou uličnou fasádou a bežnými výškami podlaží. Ide pritom o solídnu stavbu a dobe vzniku zodpovedajúci výraz.
Architektonickou ambíciou navrhovanej dostavby na strane ulice je interpretácia základných tektonických a charakterových čŕt okolitej historizujúcej architektúry. Bez priamej citácie ich historických slohotvorných elementov - teda výrazovými prvkami dnešnej architektúry a jej vokabuláru.
Nemenej dôležité je sprostredkujúce poslanie architektúry tejto prieluky medzi hladkou, nečlánkovanou a “beztektonickou“ architektúrou ľavého suseda a bohato zdobenou plastickou reliéfnosťou a výraznou tektonikou architektúry z pravej strany. Novostavba má byť identicky súčasná. Zároveň má pôsobiť ako akceptovateľný mediátor medzi prostredím 19. storočia a dneškom.
Charakter architektúry je z dvorovej strany prostejší, čo je charakteristické aj pre okolité stavby. Dôraz je kladený na dobré proporcie prevýšených okenných otvorov a plných stien.
Nadzemný objem navrhovanej zástavby prieluky určujú svetlotechnické podmienky, ale aj základné objemové danosti susediacich i náprotivných stavieb. To je zreteľné hlavne na cezúre hmoty zo strany Konventnej.
Prevažujúcou materialitou plných plôch sú hladké omietky so selektívnym lazúrovaním. Zámerom je prezentovať takýmto spôsobom celistvosť nového objemu podriaďujúceho sa uličnému ale aj svetlotechnickému profilu.
Objekt sa do ulice zapája dodržaním uličnej čiary. Vo dvore sa prispôsobuje svetlotechnickým možnostiam priestoru. Hranu uličnej rímsy nebolo možné v celom rozsahu dodržať z dôvodov hygienických noriem svetlotechniky, vyplývajúcich z obytných funkcií priestorov na náprotivnej strane.
Kľúčovou architektonickou otázkou polyfunkčného domu na Konventnej ulici je voľba takých postupov, ktoré na jednej strane reagujú na historizujúci kontext miesta stavby, jeho najbližšieho okolia i priľahlých ulíc a ktoré zároveň jednoznačne identifikujú jeho architektúru ako dnešnú, súčasnú.
Neoklasicistné, neorenesančné i eklektické architektúry tohto prostredia majú niekoľko výrazných spoločných čŕt, umocnených jednotným vokabulárom architektonických tvaroslovných prvkov. Vysoký rád fasádnych travé (pochádzajúci predovšetkým z vtedy obvyklých veľkých konštrukčných podlažných výšok) príbuznú okennú osovú modularitu (vertikalizujúcu tieto vedľa seba radené travé), výraznú jednotnú tektonickú horizontálnu osnovu. Táto pozostáva z vrstvenia parteru ako soklovej podnože, nesúcej výzdobou akcentovanú zónu 2. a 3. nadzemného podlažia s piano nobile a 4. nadzemné podlažie s doznievajúcou zdobnosťou, ako i pokračovanie na 5., 6., 7. NP v zalomenej streche. Jej zalomenie a sklon plne korešponduje s okolitými strechami charakteristickými pre Staré mesto. Sú to všetko architektúry plných plôch stien s otvormi. Tieto otvory (okná) sú podľa tektonickej hierarchie spravidla bohato reliéfne zdobené v zmysle klasicizujúceho kánonu. Charakteristickú "bohatosť“ okna sa tento návrh pokúša interpretovať súčasnými nástrojmi, ktorá smerom nahor abstrahuje.
Bohatá reliéfnosť priečelí je jednotiaco charakteristická pre toto prostredie. Účinok zvolenej plasticity je umocnený tým, že vzhľadom na relatívne úzke ulice sú tieto priečelia vnímané spravidla z ostrých uhlov. Sú to všetko architektúry omietaných povrchov.
Miesto navrhovanej stavby je osobitné tým, že po bokoch susedí s diametrálne odlišnými priečeliami. Sprava je to spomínaná historizujúca, silne reliéfna architektúra vysokého rádu. Zľava bytový dom racionálneho nezdobného charakteru z 50. - 60. rokov minulého storočia, s úplne bezreliéfnou uličnou fasádou a bežnými výškami podlaží. Ide pritom o solídnu stavbu a dobe vzniku zodpovedajúci výraz.
Architektonickou ambíciou navrhovanej dostavby na strane ulice je interpretácia základných tektonických a charakterových čŕt okolitej historizujúcej architektúry. Bez priamej citácie ich historických slohotvorných elementov - teda výrazovými prvkami dnešnej architektúry a jej vokabuláru.
Nemenej dôležité je sprostredkujúce poslanie architektúry tejto prieluky medzi hladkou, nečlánkovanou a “beztektonickou“ architektúrou ľavého suseda a bohato zdobenou plastickou reliéfnosťou a výraznou tektonikou architektúry z pravej strany. Novostavba má byť identicky súčasná. Zároveň má pôsobiť ako akceptovateľný mediátor medzi prostredím 19. storočia a dneškom.
Charakter architektúry je z dvorovej strany prostejší, čo je charakteristické aj pre okolité stavby. Dôraz je kladený na dobré proporcie prevýšených okenných otvorov a plných stien.
Nadzemný objem navrhovanej zástavby prieluky určujú svetlotechnické podmienky, ale aj základné objemové danosti susediacich i náprotivných stavieb. To je zreteľné hlavne na cezúre hmoty zo strany Konventnej.
Prevažujúcou materialitou plných plôch sú hladké omietky so selektívnym lazúrovaním. Zámerom je prezentovať takýmto spôsobom celistvosť nového objemu podriaďujúceho sa uličnému ale aj svetlotechnickému profilu.
Architekti A. BKPŠ
0 komentářů
přidat komentář
