Dvojpodlažná kompaktná hala pre tlačiareň etikiet a administratívu. Takmer v poli. Zatiaľ. Mesto postupne prerastá aj sem. Určujúci je redukovaný slovník elementárnych tvarov a farieb: sivý, skoro čierny alucobond, strieborný trapézový plech, sklo, signálny logotyp a žiarivá žltá skrytá vo vnútri.
Na začiatku návrhu bola vízia, predstava jednoduchej škatule, ktorá je otvorená do ulice a prostredníctvom transparentnej fasády oslovuje návštevníka. Sklo ako obal spája budovu s okolím. Transparentná fasáda veľmi živo reaguje počas dňa na svetlo – dynamicky mení výraz od zachmúrenej antracitovo-šedej až po rozžiarenú svetlomodrú. Budova navyše žije aj v noci, pod „sklenenou kožou“ sa odohráva farebné predstavenie jej vnútorného života. Architektúra prostredníctvom transparentnej fasády získava ďalší rozmer – schopnosť komunikovať, presiahnuť ohraničenosť vlastného pôdorysu, okolité prostredie vniká do budovy a stáva sa jej súčasťou. Architektúra tak zhmotnila filozofiu spoločnosti Etis, ktorá navrhuje a tlačí samolepiace etikety pre potravinársky priemysel.
Ocenenia:
CE.ZA.AR 2010 – cena v kategórii Občianske a priemyselné budovy
Cena Dušana Jurkoviča 2009 – nominácia
Mies van der Rohe Award 2011 – národná nominácia