Trnava. Pri prvej obhliadke sme vstúpili do vnútra bytu a bolo to. Fantastický priestor s obrovským potenciálom pre niečo nové. V dome z roku 1903. V súčasnosti ešte zaprataný bizarnými a patetickými riešeniami, ale bol tam.
Povedali sme si, že necháme vyniknúť len priestor a budeme pracovať len s ním. Chceme vidieť tieto veľké otvorené objemy a ešte väčšie, lebo povedzme si, je to hlavne o tom, mať tam ten “vzduch”. Vidieť z jednej strany bytu na druhú. Ten pocit otvorenosti a jednoduchosti. Nájsť priestor pre individuality, zážitok a hru. Eventuálne práve pre nič. Je naozaj na zamyslenie, čo všetko vlastne okolo seba potrebujeme. Možno práve to nič a možno len niečo málo viac, ako len nič. Rekonštrukcia bytu v Trnave je práve o tom. O jednoduchosti, o geometrii a gestách a o zážitku z priestoru a interakciách v ňom, kde je mobiliár viac len kulisou a symbolickým dopovedaním. Je to o byte, o ľuďoch, o láske, o vstávaní a zaspávaní, o dlhých večeroch a diskusiách pri stole, o jedle, o pokoji, o deťoch, o pocitoch, ...o Vás.
Samotné priestory bytu sú definované len veľmi jednoducho. Transparentnými stenami so závesmi, ktoré umožňuju vnímať a užívať si celý priestor, no zároveň v prípade potreby poskytnú dostatok intimity. Mobiliár definuje len to najnevyhnutejšie. Zámerom bolo vytvárať skôr atmosféry ako jasne definované priestory. Flexibilný a otvorený domov pre mladú rodinu v dome starom takmer 120 rokov.
Kilo / Honč