Základná škola v Prievoze

Základná škola v Prievoze
Konstrukce a statika:Jozef Poštulka
Adresa: Mierová 46, Bratislava, Slovensko
Projekt:1958
Realizace:1959-61


Na výstavbu základnej školy v Bratislave - Prievoze bola pôvodne určená monobloková typová štvorposchodová základná škola. Pod jednou strechou mala popletenú hlučnú prevádzku s tichou, nečistú hospodársku prevádzku s čistou telocvičňu a kuchyňu s vyučovacími priestormi a to všetko s ťažkým socialisticko-realistickým výzorom zvonka i v pôdorysoch. Tradičné úzke 9 metrov aj viac dlhé učebne boli v tej dobe všetky zariaďované ťažkými drevennými lavicami pre dvoch žiakov medzi sebou pospájané do radov spôsobom ako býva v kostole a pripevnené do drevennej podlahy. Tabule boli malé, čierne upevňované do čelnej steny učební. Zmeniť záväzne schválenú investičnú úlohu všetkými schvaľovacími inštitúciami a v tej dobe vyžadovanú typizačnú disciplínu v projekcii a výstavbe bolo veľmi ťažko administratívne, investične ale aj politicky. Podarilo sa to so všetkou zložitosťou prekonať najmä novou štúdiou a s prísľubom dodržania záväzných finančných nákladov, plošných a objemových ukazovateľov a s predloženým lepším novým riešením, ktoré kompetentných nakoniec akýmsi zázrakom presvedčilo.
Architekt Marcinka v prvom rade vytvoril v riešení diferenciáciu prevádzky školy. Hlučnú prevádzku telocvične a kuchyne s jedálňou a družinami vyčlenil do samostatných objektov. Zásobovanie kuchyne a kotolne riešil osobitným hospodárskym vjazdom pre autá odvrátením na opačnej strane príchodu detí do školy. Telocvičňu prepojil krytou pergolou s hlavnou budovou školy na prechádzanie suchou nohou pri nepriazni počasia. Základné učebne vyžadujúce južnú orientáciu a špeciálne učebne severnú rozčlenil do traktov previazaných štyrmi schodiskami. Zastaralý monoblokový systém sa tak rozčlenil do traktov a objektov. To predchádzajúci na tento pozemok určený typový projekt nemal a nemal ani ďalšie náležitosti, čo v iných krajinách na západe boli už bežné. Projekty sa začali v roku 1958 a realizácia sa uskutočnila v rokoch 1959-61.
V trakte základných učební prvý krát u nás na schodiskových podestách v každom podlaží pripojil dve základné učebne, pre zabezpečenie možnosti rozčlenenia školy podľa veku a ročníkov a vytvorenia podmienok skupinovej izolácie detí proti šíreniu sezónnych chorôb horných dýchacích ciest a vekovo charakteristických detských chorôb. Trakt základných učební bol riešený priečnym nosným systém tehlových stien, izolujúcimi aj hluk medzi učebňami. Dostali štvorcový tvar 720x780 s  pásovými oknami na protiľahlých stenách umožňujúcimi rovnomerné osvetlenie priestorov vhodné i pre ľavorukých, priečne vetranie nad hlavami detí, premeny nábytku k rôznym vyučovacím úkonom, a bližší kontakt detí aj z posledných radov lavíc s vyučujúcim a tabuľou.
Do celej školy bol riešený nový ľahký deťmi premiestniteľný stolový a sedací nábytok s kovovými kostrami umožňujúci premeny k jednotlivým vyučovacím úkonom a drevenný skrinkový montisektorový  nábytok pre zariaďovanie kabinetov, vedenia ale aj potrebný do učební a ostatných priestorov školy. Tabule boli riešené široké s veľkou použiteľnou plochou, naviac s preklápacími listami, so zdvíhacím mechanizmom a prvý krát u nás aj zelenej farby pre zníženie kontrastu medzi bielou farbou zošitov, kníh a tabuľou. Žiacke stolíky boli jednomiestne pre nižšie a dvojmiestne pre vyššie ročníky. Mali pracovnú a odkladaciu plochu potiahnutú umakartom okrovej farby.  Kovové kostry boli červené alebo čierne, na boku s košíkom na tašku a háčik na zavesenie desiaty alebo cvičiek. Špeciálne učebne boli vybavené pre frontálne vyučovanie so stredovými rozvodmi médií. Všetok tento nábytok bol veľmi účelový a pekný a  po trojročnom vyskúšaní v Prievozskej škole sa rozhodnutím Ministerstva školstva ČSR od roku 1964 začal vyrábať sériovo pre vybavovanie škôl v celej Československej republike. Aj s navrhnutými novými prstencovými svietidlami s 1/3 priameho a 2/3 rozptýleného svetla neoslňujúcimi zrak detí pri pohľade na tabuľu ako je to  pri bežne používaných bielych  opaxitových guliach.
V Prievozskej škole sa použila tiež farebnosť interiérov ako pomocného prostriedku pri výchove i ako dôležitý svetelno-technický, fyziologický, psychologický a estetický problém vytvárajúci pohodu školského prostredia. Charakteru detí odpovedajú radostné, jasné a syté farby na ktoré spontánne reagujú. Keďže zaľuba k farbám sa mení vekom, pre šesť až osemročné deti sa vymaľovali učebne a dvere s prevahou teplých farieb červenou, purpurovou a tiež obľúbenou ružovou. Pre staršie ročníky žltou, žltooranžovou, žltozelenou, ešte vyššie ročníky zelenou, pre pubertálne ročníky odtieňmi modrej, modrozelenej a fialovej. To všetko samozrejme okrem bielych stropov, medziokenných pilierov a rámov okien a zelených čelných stien pod tiež tmavozelenými tabuľami. Zelená najmenej unavuje zrak.Respiriálne priestory, kabinety, zborovňa a iné, ktoré mali v kontraste k pracovným priestorom učební pôsobiť psychickým uvoľnením boli maľované v tónoch modrej a zelenej.
Škola v Bratislave- Prievoze vznikala v ťažkých podmienkach ako pokus urobiť niečo inak a najmä lepšie. Počas jej realizácie a najmä po jej odovzdaní do prevádzky sa ľady prelomili. Autorovi gratuloval listom vtedajší minister školstva a kultúry prof.Dr. František Kahuda a jeho námestník Miroslav Hučko a prihodili devízové prostriedky na jej dovybavenie najmodernejšími učebnými prostriedkami dovezenými zo štátov západnej Európy. Gratuloval povereník školtva a kultúry, jeho námestníci a riaditelia Výskumných ústavov pedagogických z Prahy a Bratislavy a veľa iných. Škola sa stala ukážkou pre domáce a zahraničné návštevy a exkurzie. Časopis Projekt, Architektúra ČSR a prestížny časopis Medzinárodnej únie architektov L´architecture d´ajourd´hui publikovali o nej články Bola poctená prvou cenou v celoštátnej ČSR prehliadke architektonických prác. Významný odborník na výstavbu škôl Ing. Jan Kovařovic po 40 rokoch od jej odovzdania do užívania napísal „Kde sme tak asi mohli byť dnes, keby sa bol ten štandard architektonického a iného profesionálneho myslenia nielen vyvíjal ale najmä uplatňoval v realizáciach našich škôl.“
0 komentářů
přidat komentář